Poviedka

Obrázek uživatele Katka Schmidtová

Biela

Do ranného šera sa vypotkýňajú siluety. Mĺkve tmavé bytosti sa pomaly šuchcú k rehabilitačnému pavilónu. Vidieť ho už z diaľky. Svieti novotou. Vytŕča zo šedi ostatných, ako jediný zdravý zub v čiernom pomlčkovom chrupe. Pavilón práce. Pavilón zdravia. Pavilón pohybu, pavilón... K čertu s ním, nikomu sa doň zrána nechce.

Obrázek uživatele Katka Schmidtová

Na bielom koni

V izbe nie je nič. Len dve váľandy. Parkety pokrýva taká smiešna slamená rohož. Vietnamská. Tak ju volajú. Ľudia ju mávajú len v chatách, alebo záhradných búdach. My ju máme v izbe. Na koberec sme sa nezmohli. Slama z nej sa mi drobí medzi prstami bosých nôh. Rohož je špinavá, zadubená, azda tisícročná. Nijako sa nedá vyčistiť. No a čo?! No a načo?!

Syndikovat obsah