Poviedka

Obrázek uživatele Katka Schmidtová

A kto som ja?

Často som vchádzala do tretej izby. Bola tmavá, zaprataná skriňami a posteľami. Nič zvláštne. Úžitkový priestor. Chodilo sa tam len večer, keď nadišiel čas spánku. Cez deň izba pôsobila odpudzujúco, nevľúdne. Napriek tomu, ma tam vždy čosi vtiahlo.

Obrázek uživatele Katka Schmidtová

Z teba sa nevyzlečiem

Zaborím tvár do žltých šiat. Látka je hladká, vonia kukuricou. Zatváram oči. Nedýcham. Potom rázne vypustím z pľúc všetok vzduch, lebo si myslím, že takto sa z teba vyzlečiem.
Z teba, Cigánka Aglaja, a tvojich prekliatych šiat. Už nie som ty.
Vydýchnem ešte raz a zmizne aj tvoj žltý dom. Raz a navždy, už nie som ty, už nie sme my! Naozaj to chvíľu funguje.

Obrázek uživatele Katka Schmidtová

Malý čierny

Policajná správa bola strohá: „Dňa toho a toho privolal občan XY policajnú hliadku do obce X, kde v skorých ranných hodinách, v stodole pri svojom dome, našiel mŕtvolu muža. Muž bol obesený na hrade stropu. Privolaný lekár skonštatoval smrť udusením, bez zavinenia inou osobou. Pri mŕtvom, štyridsaťpäťročnom M.Č. sa našlo niekoľko listov na rozlúčku. Podľa údajov nálezcu mŕtvoly, muž bol rozvedený, niekoľko rokov nezamestnaný a vo veľkej miere požíval alkoholické nápoje. Často bol pod vplyvom alkoholu, voči svojmu okoliu agresívny.“

Obrázek uživatele Julianna Gešková

Upírčatá

Pokojná hladina sa hojdala a nastavujúc slnku jagala ako veľké čarovné zrkadlo. Pehulienka sa pomaly udomácňovala nad splavom. Starší jej radili, čo robiť s rukami, čo s nohami. Výuka patrila k zákonom rieky rovnako ako pomoc. Skúšala, vytrvalo plávala krížom - krážom. Voda v tej páľave príjemne chladila i hladila.

Obrázek uživatele Denisa Boriková

Ako sa (ne) stať...

Kým čítal, skoro som nedýchala. Po chvíli sa vystrel na svojom koženom kancelárskom kresle, prsty oboch rúk zopäl do striešky a zamyslene na mňa pozeral. Ktovie, na čo vtedy myslel. Mimovoľne som sa pozrela do výstrihu svojej trochu vyzývavej blúzky. Ani neviem, načo som si ju vôbec obliekala. A tá károvaná minisukňa! Cítila som sa neuveriteľne trápne. Na čelo mi vystúpili kropaje studeného potu a srdce mi bilo ako opreteky. Konečne prerušil ticho:

Obrázek uživatele Katka Schmidtová

Dieťa kvetov

Vladuško vošiel do ateliéru. V momente, keď zistil, že tam nebolo ani duše, obrátil sa na odchod. Bol sklamaný. Dnes chcel zahrať na gitare sestričke Božke, psychologičke, ktorá je najsexuálnejšia zo všetkých sestričiek. Dlho sa na to pripravoval, vyberal piesne, ktorými by ju schvátil až do bezseba. Ale, nebolo jej. Vladuško bol krátkozraký. Taký krátkozraký, že nepostrehol ani mňa. Sedela som v kúte. Aby ma nik nezbadal...

Obrázek uživatele Marika Szolnokyová

Voľný ako vták

Zbadala som ho na námestí v našom meste. Oblečený v turistickom - červená vetrovka ako horský záchranár - na lavičke neďaleko neho ruksak s karimatkou. Upútali ma akési letáčiky, ktoré mal prehodené cez ruku. Asi propaguje niektorý pekný kút Slovenska. Zastavovali sa pri ňom záujemcovia.

Obrázek uživatele Miro Antoniak

Prvý

Boli asi tri hodiny. Počasie nebolo najlepšie. Slnko len občas vykuklo spoza mrakov, vietor dul neprestajne monotónnu melódiu. Sedel som na zábradlí opretý o stĺp a zachmúrenou tvárou sledoval okolie. Väčšina robila to čo ja. Občas niekto prešiel okolo do služby alebo z nej alebo len tak - odniekiaľ niekam. Z vedľajšej chaty vyšiel Maco. Približoval sa svojím typickým krátkym pomalým krokom. Zdvihol som ruku na pozdrav.

Obrázek uživatele Julianna Gešková

Wé-čé

Školské zvonenie je signálom na vybavenie neodkladných záležitostí. Paľovi treba vrátiť zaucho, Jožovi buchnát a Kate poťahať tie rozkošné farebné vrkôčiky, na ktoré je taká pyšná. Zuze nenápadne zodvihnúť sukňu a stihnúť aj záchod. Tam ošťať Adamovi nohavice, alebo aspoň topánku, kto by chcel zostať dlžníkom.

Obrázek uživatele Mirko Filus

Motýlí závan

1988
Ruky som strčil do vreciek pásikovaných nohavíc. trochu ich povytiahol. ukázal svetu belosť ponožiek. sadol do koženkových matracov. roztiahol ruky a pozdvihol bradu. trpiac v neprirodzenej nepohode. cítil som sa malý a tučný. vlastne som aj bol. dýcham dezinfikované dlaždičky. počítam ich. tvárim sa, že utiahnutá žena vedľa je pre mňa vzduch a nie matka. nechcem, aby si chlapec oproti myslel, že som mamičkár. prišiel sám. ale je už aspoň ôsmak. smrdel od cigarety. aj mama. na pozdravy odkvitnutých žien odpovedala tichučkým DOBRĂť DEŇ.

Syndikovat obsah