Literárne kluby v Panta Rhei

Obrázek uživatele Peter Šrank


Začalo to nevinne. Od Dada Nagya mi prišla pozvánka na stretnutie predstaviteľov troch literárnych klubov v kníhkupectve Panta Rhei. Keďže som si zle prečítal dátum, pustil som to z hlavy, lebo som nemohol. Potom sa mi ozval Jano Cíger z Mädokýša a ja som si uvedomil, že by som vari aj mohol. Potom sa mi ozval Martin Štreba z Trnavského litklubu, či idem, že aj on ide. Začal som mať pocit, že ak tam nebudem, môže to vážne narušiť krehkú symbiózu literárneho podhubia, ktoré spoločne už nejaký ten čas vlastným literárnym potom zavlažujeme a vlastnými telami prerastať nechávame. Rozhodol som sa. Žiar tam nesmie chýbať.

Prišiel som pár minút skôr, tak som si posedel na lavičke pred kníhkupectvom a tlačil do seba mandarinky. Sedliak v meste po dvadsiatich rokoch, kedy som tu naposledy dral univerzitné lavice. Odvtedy boli moje návštevy excentrického pupku Slovenska sporadické. Asi som vyzeral úboho, lebo si hneď ku mne prisadla mladá deva s dotazníkom v ruke a poďho robiť so mnou anketu o názoroch na Aupark. Na moje upozornenie, že som tu prvýkrát, pozrela do dotazníka a po chvíli s radosťou skonštatovala, že aj taká odpoveď je možná (asi - menej ako raz za rok). Môj pokus skončiť to hneď na začiatku teda nevyšiel. A tak s desaťminútovými skúsenosťami z tohto megamarketu som sa stal tým, ktorý tam chodieva najradšej s priateľmi, najčastejšie s dvomi, navštevuje kníhkupectvo, fitko, reštauračné zariadenia, prichádza MHD a jeho návšteva trvá v priemere 3 hodiny. Tak nejako som si sám seba predstavoval, že keby som bol veľký Blavák, tak nejak by bolo. No nééé?


Začiatok v trojici - ZH, BA, TT a Dado

Andrej Šeliga - Trnavský literárny klub

Peter Šrank - Žiarelka (Žiar nad Hronom)

Peťo Tomaščík - Generácia (Bratislava)

Konečne všetci piati - rozpráva Paľo Urban - Silans (Žilina)

Keď dozrel čas, presunul som sa do kníhkupectva. Už sa tam chystalo kdesi v ďalekom rohu improvizované pódium a spoznával som prvé tváre. A zistil som, že tu pomaly poznávam skoro všetkých. Budú tu niečo rozdávať zadarmo? Nie. Ale niečo sa predsa len stalo. Delegácia Martin-Žilina meškala, blblo počasie. Začali sme bez nich. Andrej Šeliga za Trnavu, Peťo Tomaščík za Bratislavu a ja za Žiar. Najskôr sme postupne predstavili naše kluby, potom sme pofilozovali, prečo sa stretávame a prečo píšeme a stihle sme i malú čítačku. A keď prišla delegácia Martin-Žilina s hodinovým meškaním, odovzdali sme im štafetový mikrofón. Jano Cíger z Martina spomenul Kráľa Slnko (Ľudovíta neviemkoľkého a jeho Štát som ja) a podobne ako on povedal "Mädokýš som ja". Vtedy ma napadlo, že odteraz môžem tohto človiečika pokojne prezývať Janokýš. Potom dal derniéru poviedočky Nasrdená nedeľa (ale je neverím, že som ju počul poslednýkrát) a Paľo Urban zo Žiliny za výdatnej pomoci bilingválnej Mirky s gitarou predstavil svoje básne.


Ján Cíger - Mädokýš (Martin) s derniérou Nasrdenej nedele

Dado Nagy v úlohe moderátora

Paľo Urban s Mirkou predstavuje svoju zbierku

Dado to všetko moderoval a mal som pocit, že sa pokúša s našou pomocou pochopiť fenomén literárnych klubov. Snažili sme sa, vysvetľovali sme prečo, ako, načo a kde sa stretávame, ale asi ešte nejaké nezodpovedané tajomstvo ich fluida viselo vo vzduchu. Na konci, keď sa to už rozchádzalo, sme sa spolu po tom kolektíve prítomných pozerali. Dado skonštatoval, že je prekvapený, ako sme sa pekne pozliezali. Oproti pôvodnému plánu, že traja klubisti budú Bratislavčanom o sebe rozprávať, sa tu stretlo najmenej dvadsať klubistov, ktorí si urobili happening. Vtedy som to pochopil ja a zdalo sa mi, že aj Dadovi svitlo. Klubisti sú špeciálna odroda literátov s vysoko rozvinutým stádovým reflexom. A čo! Dobre nám je.

Foto Martin Štreba (Trnavský literárny klub). Viac fotiek na ich stránke v galérii.

Komentáře

Len to nie...

Peťo, Peťo,

Ty si mi zavaril.Keď si moji priatelia z klubu prečítajú vyhlásenie , že Mädokýš som ja, tak je to na šibenicu pre mňa. Samozrejme, že to nie je pravda, lebo bez mojich priateľov by Mädokýš neexistoval a ja som Mädokýš v Auparku v plnej miere len zastupoval a takto som to aj myslel inak to vyznieva ako hrozné faux pas. Celá akcia bola výborná, aj keď napätie, ktoré som prežíval pred ňou počas cesty bolo hrozné, lebo počasie bolo pod psa a to ma čakala ešte cesta do Martina cez Nitru. Do Martina som došiel o ôsmej ráno. No, vrátim sa na stoličku v Auparku. Myslím, že Dado urobil veľmi záslužnú robotu pre propagáciu literárnych klubov a bolo výborné aj to, že mimobratislavské kluby, resp. ich zástupcovia mohli na pôde hlavného mesta čo to povedať o práci v nich. Dúfam, že sa to ešte niekedy na takomto fóre zopakuje. Prirodzene šancu ukázať sa, dostali hlavne ľudia, ktorí kluby reprezentovali a to svojou tvorbou. Prezentovala sa hlavne staršia, osvedčená tvorba, ale pred mnohými novými ľuďmi, teda takými, ktorí ju doteraz ešte nepočuli.
Dado je vskutku profík a z bravúrou zvládol aj našu počiatočnú neprítomnosť a my sme plynule naskočili do rozbehnutého večera.Príjemné bolo aj stretnutie pri káve v neďalekej reštaurácii, kde sa veľmi vážne hovorilo o vytvorení katedry hraškológie a vedecká debata na túto tému gradovala.
Nuž, čo....dobre bolo.

Obrázek uživatele Peter Šrank

Jano, Jano, nič sa ty

Jano, Jano, nič sa ty neboj, ostatní členovia Mädokýša vedia pravdu, pochopia ako to bolo myslené. Ja som použil jednu z metód bulváru, a to porušenie časového sledu. Napísal som pravdu, len trochu v inom poradí (a čosi som zamlčal), inak to teda vyznelo a dosiahol som nový efekt. Pravda bola takáto. Otázka: Kde je tu Mädokýš? Odpoveď: Mädokýš som ja. Doplňujúca odpoveď: Som ako ten Kráľ Slnko, ktorý povedal Štát som ja.

V bulvárnej verzii to znelo: Kráľ Slnko povedal Štát som ja. A ja hovorím Mädokýš som ja.

A dezinformácia je na svete. Treba si z toho zobrať poučenie. Pravda nie je len to, čo sa povedalo, ale aj to, v akom poradí sa to povedalo a či sa povedalo všetko.