Krst zborníka Piate cez deviate

Obrázek uživatele Peter Šrank


Dlho sme my veru žili bez zborníka a žilo sa nám dobre. Aj v časopisoch sem-tam niečo vyšlo, na webe sme uverejňovali, Žiarelkoviny rozdávali. Ale potom dozrel čas. Zrodila sa myšlienka, myšlienka zohnala peniaze a už sa nedalo cúvnuť. Dali sme dokopy svoju tvorbu, urobili výber a pustili sa do záverečných príprav.

Kto tvorí, ten mi dá za pravdu, že často je najväčším problémom vymyslieť názov. A tak tomu bolo aj v tomto prípade. S Mirkou sme si prehodili zopár mejlov, v ktorých sa navrhovali desiatky rôznych názvov. Veľkolepé (Veršobranie, Prvá báseň nehrdzavie), jednoduché (Medzi nami slovo, Ja, pisáteľ!), so žiarivou tématikou (Prvé žiarenie, Poetožiara nad hlavou), haluze (Len také písoty, Nevolajte hasičov). Nakoniec som len tak z recesie hodil do pľacu myšlienku, že názvy našich (aj budúcich) zborníkov by v sebe mohli zahŕňať rok svojho vzniku. Potom by sme aj v roku 2020 ľahko už podľa názvu vydedukovali, že ak sa zborník volá napríklad Sedmijankove rozprávky, bude z roku 2007. A tak som poslal na premyslenie niekoľko názvov s päťkou. A jeden z nich zvíťazil. Piate cez deviate.
Ilustrácie sme nechali na odborníka. Katka Stojkovová prišla s návrhom, že tvorba v zborníku je tak rôznorodá, že je ťažké spojiť ju klasickými perokresbami. Navrhla jednoduchý príbeh lampa, stôl, stolička, ktorý aj rozkreslila a ťahá sa celým zborníkom. Aby sa naznačili súvislosti, na začiatku je časť z neho uvedená ako krátke demo.
Obálku si zobrala na starosť osvetárska grafička Maja Fertáľová. Nechceli sme mať nič komplikované, obsah smeroval k istej decentnosti, preto mala byť taká aj obálka. A je. Bez ilustrácií, len s typografickou úpravou. Ostatné bolo na tlačiarovi.
Potom bol treba vymyslieť program. Podujala sa na to Natália Novotná so svojimi žiakmi ZUŠ. Nosnou myšlienkou boli variácie na skutočné uvítanie do života. Zohnali sme reálne texty uvítania Zboru pre občianske záležitosti a umelci skúšali. Narvali tam rap, paródiu na vznešené poslanecké prejavy aj sladké spevy a recitácie. A spoluprácu s publikom.

Prišiel deň D. 17.12.2005, sobota, 10:00. Zbierajú sa prví hostia, väčšinou autori a ich rodinní príslušníci, niekoľko sympatizantov a dokonca aj hostia z ďaleka. Prievidza 4 ks a Banská Štiavnica 1 ks. Alenu Kršiačku napadlo, že by bolo dobre nás autorov od ostatných odlíšiť, preto odbehla a narýchlo priniesla brká, ktoré jej asi zostali z nejakej akcie na Gagoch. A bol to veru dobrý nápad. Vyzerali sme s nimi naozaj cool.


Autori, diváci, sympatizanti, cezpoľní, rodinní príslušníci...

Kolíska požičaná od zboru pre poetické záležitosti

Primátor ako uvítací otec

Zborník stúpa k výšinám

Pa! A ži poctivý život.

Len si leť do diaľav!

Posadali sme si. Moderátorské žezlo držala Alena Kršiaková. Mladí umelci začali s hudbou a fyzicky nepatričným príchodom. Kniha v kolíske, trojica predstaviteľov Zboru pre poetické záležitosti, rodičia Mirka Víťazková a Peter Šrank, krstní rodičia pán primátor Ivan Černaj a riaditeľka POS Helena Žňavová. Ceremónia sa končila výstupom trojice po rebríku na balkón, odkiaľ hádzali lietadielka poskladané z listov zborníka. Obecenstvo ich chytalo a zbieralo.


Martin Baláž číta osvetovú Adelu

Peter Šrank a vokálny trojvalec ZUŠ

Spoločné foto

Potom sme sa (my prítomní autori) predstavovali. Moderátorka so šálom z porcovaného kožušinového zvieraťa čítala osobnostné charakteristiky, osobnosti čítali ukážky zo svojej tvorby z odchytených lietadielok. Martin B. si neodpustil jazykovú osvetu a dal svoju Adelu, ktorá konečne poriadne kopulovala. Denisa B. čítala o úskaliach spolupráce s nenažranými vydavateľmi. Mirko F. bol stručný a vystačil s jednou básňou. Julianna G. si zaspomínala na dobu, keď sa ešte dalo platiť orechmi. Fero P. zarecitoval celú báseň, ktorá v zborníku nie je celá. Anna S. zarecitovala spamäti báseň, ktorú nemala na lietadielku, takže si ešte pamätá, beťárka. Marika S. rada skúša cudzie autá a vyhovára sa na omyl. A Peter Š. zahral aj niečo na gitare s vokálnym triom. Tým sa trpezlivosť divákov vyčerpala a bolo potrebné zdvihnúť ochranné mreže a pustiť ich k občerstveniu.


Kto neprišiel, môže ľutovať

Kronikový stolík aj s ďalšími našimi tlačovinami.
Keďže je tam toľko žiary, pre istotu aj hasiaci prístroj.

Aj po programe sme si ešte spievali. So Soňou sme zvládli Ă“du na radosť asi po siedmich rokoch bez chyby.

A to je vlastne všetko. Ďalej sa len kecalo a spievalo. A podľa toho, ako sa nám nechcelo rozchádzať, by sa dalo predpokladať, že bolo dobre. Aj zápisy v kronike o takom dačom svedčia.

(Foto Šrank, Fertáľová, Prôčka)

Komentáře

Veľmi pekne napísané aj

Veľmi pekne napísané aj fotky sú vpohode, len to spoločné foto... nie sme tam totiižto všetci :)

Obrázek uživatele Peter Šrank

Denisa, bohužiaľ

Denisa, bohužiaľ neexistuje fotka, na ktorej by sme boli všetci. Je to smutné, že keď sa ideme fotiť, niekto tam poctivo stojí ako ... a niekoho treba naháňať. Tak som musel vybrať takú nejakú kompromisnú A to je táto.

Jeeeho, aj ja som tam a to

Jeeeho, aj ja som tam a to mi teda trvalo, kym som si klikla na mysku a nasla tvoju stranku. :o) Bola to super akcia.

Obrázek uživatele Peter Šrank

a ktoráže si ty? tá

a ktoráže si ty? tá vľavo alebo tá vpravo?