Literárny Zvolen 2005

Obrázek uživatele Peter Šrank


Prišla jeseň a s ňou aj jej pravidelné a nemené príznaky. Opadávanie lístia, chladné dni a Literárny Zvolen. Našťastie sa už nezopakovala minuloročná fujavica, ktorá nám vtedy skomplikovala príchod a zrovnala lesy v Tatrách so zemou. Aj som si ju s jednou zúčastnenou "tatrankou" pripomenul. Teraz bolo pokojne a príjemne.

Oficiálny program sa začal v piatok 11. novembra 2005 popoludní Literárnou kaviarňou s Egonom Tomajkom. Je to ťažká úloha, postaviť sa pred bandu polemických individualít s vlastnými a často vyhranenými názormi na literatúru. Minulý rok sa Jano Zaťko trochu spotil. Egon sa zdal byť pripravený na všetko. Stál tam ako básnik aj ako redaktor Slovenského Rozhlasu. Začal prednesom jednej zo svojich básní v dvoch rôznych prednesových alternatívach, komornej a "alkoholickej" (tak som si ju pracovne nazval). Presvedčil nás, že to s hlasom a s textom vie. V mori všetkých tých štandardných riekankových autorských i neautorských recitácií, ktoré som si v poslednom čase vypočul (nevynímajúc z toho ani moje vlastné), bol profesionálny prednes v takýchto extrémnych výrazových polohách balzamom na uši. Pekná štartovacia pozícia na to, aby sme sa uvolnili a polemizovali o tvorbe, poézii, poslaní básne, cieľoch písania, konotáciách, Bukowskom, sonete a iných pojmoch, ktoré sme nahryzli, požuli a sem-tam aj preglgli. Nedošlo vždy k názorovej zhode, ale debata bola živá a zaujímavá. A to, že nám čas akosi prirýchlo utiekol, tiež o niečom svedčí.

Ale museli sme sa rozlúčiť, show must go on. Čakalo nás divadelné predstavenie s netypickým divadelným názvom - Divadelná komédia. A s niekoľkými dobrými divadelnými výkonmi. Vždy si v takejto chvíli uvedomím, aká dokáže byť televízia pre sprostredkovanie hereckých kvalít impotentná. A najmä tá jedna, našodaňová. Veľké aj malé slovenské divadlá sú plné zrelých hereckých osobností vo veľkých roliach, no na výslnie televíznych obrazoviek sú pripustené len ich moderátorské alebo zabávačské tiene. Smutné. Toto divadlo bolo odlišné ešte niečím iným. Bolo určené pre uzavretú spoločnosť jednej nemenovanej strany a my sme tam boli iba ako hostia z ôsmeho radu. Ale hostia milo prijatí a ešte milšie pohostení. Snažili sme sa hostiteľa neuraziť a pohostenie neodmietať.


Tréning na zajtrajšie venčenie hláv


Čas 05:36, porotca J.P. končí prednášku na tému: "Ako si udržať pozornosť poslucháčov"

A tak už bola skoro polnoc, keď sme sa premiestnili na internát. Pre mnohých býva práve táto noc najhodnotnejším zážitkom z celej akcie. Posedenie pri inšpiračných zdrojoch kvapalného skupenstva, rozhovory, hlboké filozofovanie, bratanie sa, vzájomné zištné i nezištné lichotenie. A testovanie akustických kvalít pridelených priestorov. Postavy sa striedali, niektorí to vzdali skôr, niektorí neskôr, niektorí vôbec.


Vyhodnotenie

Po rôzne dlhom spánku a v rôznom technickom stave sme sa ráno stretli v knižnici a začalo vyhodnotenie. Odovzdanie cien a rozborový seminár. Ľudia sa postupne vytrácali a tohtoročný Literárny Zvolen sa stával minulosťou. Lúčili sme sa s predsavzatím, že budeme vo svojom okolí poctivo agitovať, aby bol aj na ten budúci ročník dostatočný počet účastníkov. Bola by škoda, keby sa jeho dlhoročná a poctivá história skončila len preto, že sa nám akurát nechce, nemáme čas, zabudneme alebo sa spoľahneme na niekoho iného nie veľmi spoľahlivého. Tak ako určite dozrie nové hrozno na víno do budúcoročných demižónikov Janka Cígera, tak je potrebné na budúcoročný zvolenský literárny zber dobrá úroda poézie a prózy.

Na záver aspoň zopár údajov, ostatné je v zborníku a časom bude aj na internetových stránkach organizátorov www.nocka.sk a www.kskls.sk.

Porota: Peter Jaroš (predseda), Ján Petrík, Alexander Halvoník
Laureáti - poézia

  • 1. miesto - Pavol Garan
  • 2. miesto - Katarína Džunková
  • 3. miesto - Lenka Ivica Dzadíková
  • Čestné uznanie - Michaela Zakuťanská
  • Čestné uznanie - Mário Kilián
  • Čestné uznanie - Gabriela Alexová
  • Čestné uznanie - Miloš Ondrušek

Laureáti - próza

  • 1. miesto - Ján Urban
  • 2. miesto - Ivana Lacková
  • 3. miesto - P. Urban
  • Čestné uznanie - Renáta Mitašová
  • Čestné uznanie - Mathej Thomka
  • Čestné uznanie - Jana Moravská
  • Cena Krajskej knižnice Ľ. Štúra, Zvolen: Ing. Ján Cíger
  • Cena mesta Zvolen: Nina Kollárová

Komentáře

nemám slov...

akurát v rôznych rytmických a slabikových obmenách sa smejem až mi slzy tečú. A chvalabohu, aspoň mi zmyjú karpiny po 22-hodinovom spánku.Ten niekoľkoliter-árny Zvolen dal zabrať, ale stálo to zato. Obtekaný endorfínmi pokračujem v smiechu : Hahaha-haha-hahahahah-ha-ha-chi-chichichi-huhahaha....

Bol som tam, všetko som

Bol som tam, všetko som videl a môžem potvrdiť...
videl som dokonca viac, Peťo však nechcel prezrádzať.
Viac sa možno dozviete v Literárnom buľvári Mädokýš...
ššššš... Peťo prepáč za neskrytú räkľamu...
Článok skvälý.... si skutočne promptný...
Tešíme sa na sobotnú akciu Prehryznime si medzičasom...

Obrázek uživatele Peter Šrank

Áno, dozviete sa v

Áno, dozviete sa v buľvári Mädokýš, ale až keď vyjde a keď sa vám dostane do rúk. Dovtedy nech vás teší táto promptná reportáž. Matej, prepáč za skrytú reklamu... :-)

PS: buľvár je od slova buľva? Takže všetci, čo budú budúce číslo čítať, budú asi buľvy vyvaľovať.

A mne len môžu slinky

A mne len môžu slinky tiecť:)

no co uz narobis ked si sa

no co uz narobis ked si sa uz s knihou na svetlo bozie vydala:-)))