Jana Kirschner a Tomáš Hanák

Obrázek uživatele Peter Šrank


Šieste Ako dom@ sa plne podriadilo dramaturgickému diktátu "polvýročia" - pozvať hviezdy. A tak bolo úplne mimo literatúry, čo však neznamená, že by to znižovalo jeho kvalitu. To znamená len toľko, že o ňom na tejto stránke máme dôvod hovoriť len preto, lebo patrí "do série". V jeden deň bol samostatný koncert Jany Kirschner so štvorčlennou partiou muzikantov, ďalší deň beseda s českým hercom slovenského pôvodu Tomášom Hanákom a následné premietanie jeho filmu Mazaný Filip.

Jana Kirschner (ová) odohrala svoj príjemný koncert vo veľmi povzbudivej atmosfére našej divadelnej sály. Aspoň som mal taký pocit. Chystá sa do sveta a organizátori to trochu nadlahčene uviedli ako rozlúčku so slovenským divákom. Preto nás na začiatku odfotil fotograf a pri odchode mal každý možnosť na túto veľkoformátovú fotografiu hodiť svoj podpis. Na pamiatku. Na záver Jana zišla dolu medzi divákov a popodávala ruku aspoň prvému radu. Možno si niektorí pár dní tú svoju ruku umývať nebudú, ale určite to s uctievaním nikto nepreženie tak, ako moja mladá suseda. Miklov podpis na pleci si neumývala niekoľko týždňov a v pravidelných intervaloch si ho nechala reštaurovať spolužiačkou, keď začal prirodzene zvetrávať a strácať na čitateľnosti.

Tvár Tomáša Hanáka pozná veľa ľudí, s menom to už je horšie. A to, že bol Žiarčan, vedel doteraz málokto. A predsa. Narodil sa síce v Kremnici, lebo my sme ešte pôrodnicu vtedy nemali, ale detstvo prežil v Žiari. Preto sa pokúšal celý večer hovoriť po slovensky a aj keď sa niekomu mohlo zdať, že mu to až tak dobre nejde, ja som bol prekvapený. Viem, ako splietajú rodní Slováci, ktorí sa po pár rokoch v Čechách vracajú domov a pokúšajú sa hovoriť, ako im zobák narástol. A Tomáš je preč už pár desiatok rokov. Rozhovor viedol Martin Baláž a darilo sa mu. Vôbec nepôsobil dojmom, že by z hviezdy mal neprimeraný rešpekt.