Frajerka

Obrázek uživatele Martin Baláž

Prečítal som si odpovede na včerajšie mejly. Prišli od Afrodity, Maji22 a Salome. To sú moje frajerky. Ešte mám Herecku_X, naTHAli a Ucitelku.
Každý druhý večer im napíšem nejaký mejl, akože čo by som s nimi robil a tak. Erotika. Im sa to páči a posielajú mi podobné odpovede. O sebe samozrejme nevedia, takže keď napíšem jeden príbeh, posielam ho všetkým. Majú ma rady. Ja ich tiež ľúbim.

Keď som si prečítal ich erotické odpovede, riadne som si vyhonil. K láske predsa patrí sex. Bez toho to dlho nefunguje. Ani jednu s mojich báb som nikdy nevidel, nepočul rozprávať, necítil vôňu ich parfému či pokožky, necítil ich dotyky. Niekto by mohol povedať, že neviem kto sú. Ale ja viem, že existujú a viem si predstaviť ako vyzerajú.
Herecka_X musí byť dlhonohá štíhla blondína. Rada sa parádi. Kupuje si drahé šaty v butikoch v okresnom meste. Určite, aj keď ide vyniesť smeti, je vždy upravená. Pripomína mi Studenkovú z filmov pre pamätníkov.
Maja22 to je iná káva. Roztopašná študentka, ktorá ešte len skúša svet. Ľúbim ju pre tú jej nevinnosť a detskú túžbu všetkého sa dotýkať a všetko spoznávať. Rada nosí rozgajdané tričko, pod ktorým skrýva zdravé pevné poprsie a do zvona rozšírené rifle. Maju22 ľúbim viac platonicky ako sexuálne. Ale viem sa rozohniť aj pri nej.
Salome je nešťastné žieňa. Dokonalá krása jej spôsobuje večné problémy. Muži, s ktorými chodila neustále žiarlili, aj keď im k tomu nedávala dôvod, ale ak je žena mimoriadne pekná, žiadny muž neverí, že sa neskurví. Teda až na mňa. Ja jej verím a myslím, že preto je so mnou tak šťastná.
No, nebudem tu popisovať všetky moje frajerky, každá je iná a každú mám pre tú jej svojskosť rád.
V príbehoch, ktoré im posielam, vždy vystupujem ja s jednou z nich. Každá si však myslí, že je to práve ona, keďže nevedia, že sa priatelím s viacerými. Príbehy sa vždy končia milovaním. Aby som bol originálny, pomáham si knižkami z edície Harlequin, ktoré kupujem v jednej trafike v meste. Páni, a tam sú vám veci.
Keď som si ho vyhonil, obliekol som sa a išiel do krčmy. Každý poriadny chlap ide po sexe na pivo za kamarátmi.
V krčme bol len starý Rafaj s partiou a pár mĺkvych jednotlivcov. K Rafajovcom si nesadnem, neposlúžim im zas ako téma večera. Rafaj do mňa často zapára, že či som neni teplý, keď ešte nemám frajerku. Volá ma Funés, vraj som smiešny ako on. Keby poznal pravdu, sánka by mu istotne padla až na pás jeho montérok.
- Aha Funés, chlapi! Marka, daj mu na mňa deci borovičky! Jáááj, zabudol som,
to teplí nepijú, teplí pijú také tie farebné koktajly.
No a všetci sa rehotali ako debili, jasné že Rafaj najviac. Rafaj sa cíti veľký humorista, odkedy mu chlapi potvrdili, že vie aj triezvy zahrať nadrbaného lepšie ako Skrúcaný a Piško.
Rezignovane som len zafrflal, aby mi dal pokoj.
- Funés, čítal som v novom čase, že aj ten oný moderátor z telerána je vraj teplý. Choj ty do televízie za ním, reku, dá ti možno ňáku prácičku - a chrchlavý smiech rozpadávajúcich sa pajšlov.
Kašlal som na neho aj na ostatných ožranov a rozhliadol sa po mĺkvych jednotlivcoch, ku ktorému si prisadnem. Zakotvil som u najmĺkvejšieho.
Hluchonemý Fredo mi tuho stisol pravačku a zmesou konských a bravčových zvukov odpovedal na pozdrav. Potom zakýval na Maru a objednal si ďalší rum. Vedel som, že na mňa, ale chudáka invalida mi je ľúto, zobral som mu.
Mara s rumom priniesla aj pivo pre mňa. Kým som sa s neho stihol schuti napiť, Hluchonemý Fredo ma mocne drgol do pleca a hovädzo sa zarehotal. Samozrejme, oblial som si nohavice.
Kým žila Hluchonemého Freda mať, všade rozprávala, že Hluchonemý Fredo je len hluchonemý ale inak normálny. Ale každý vedel, že je aj na hlavu, že je debil. Veď ani prvý stupeň na škole nedochodil. Ani nič z tej posunkovej reči nevedel. A keby aj vedel, bolo by mu to na prd. Jeho mať mala jednu ruku chromú, a keby sa aj naučila tie gestá, veľa by sa teda neporozprávali. A v dedine posunkovo hovoriť nevedel nik, tak načo by ho dávali do tých špeciálnych škôl.
Gate som mal mokré, ale hnevajte sa na hluchonemého debila. Tak som mu len s prísnym výrazom ukázal na škvrnu, ktorá so mňa robila oštinohu a pohrozil.
Hluchonemý Fredo sklopil zrak. Na znak hanby. Potom vydal zvuk ako divá sviňa, ktorá v noci chodí k strýcovi Nochajovi na záhumienku a priateľsky ma potľapkal po pleci. Z vnútra prešívanej blúzy vytiahol zošúverený časopis a hodil mi ho na stôl k pivu. Špinavými rukami so zlámanými nechtami sa snažil vyrovnať titulnú stránku a neskutočne sa pri tom rehňal a kyvkal hlavou.
Časopis s kurvami. Hluchonemý Fredo si ma chcel udobriť pornom. Hmmm, tomu poviem dobré srdce debila. Začal prevracať stránky. Na vyšúchanom obdratom papieri boli ešte ako tak vidieť ženské s rozvalenými nohami, ktoré sa všelijako skrúcali, až im bolo vidno hádam aj do žalúdka. Niektoré kľačali na štyroch a ukazovali riť aj šušulu zároveň.
Hluchonemý Fredo ma hlavou a pazvukmi pobádal, aby som si jeho poklad vzal a listoval v ňom sám. Keď som však videl tie zamastené, zapackané a zalepené stránky žltnúceho papiera s fotografiami, nemusel mi nik dvakrát vysvetľovať od čoho sú také zabrýzgané. Striaslo ma pri pocite, že by som sa toho dotkol a Hluchonemému Fredovi som ostro zavrtel hlavou. Časopis smutne no s rituálnou precíznosťou zroloval a zabalil späť pod bundu.
- Hluchonemý debil nevie, že buzíkom nemóže núkať časopis s kurváma! Funés, a postavil sa ti z koho, z tých kuriev či z Freda?! - a rehot ako pri verejnej nahrávke Uragánu.
S myšlienkou, že neviem kto je väčší obecný debil, som sa znechutene napil piva a snažil Rafaja ignorovať.
Publikum Uragánu zrazu stíchlo, lebo do krčmy sa ako veľká mútna voda prihnala Frida. Chlapi začali čumieť a ja som sa nesvoj začal ošívať.
Frida sa určite nevolala Frida. Také blbé meno by dieťa v našej dedine nedostalo, ale už si nikto nepamätal kedy a ako sa so Zuzky, Katky alebo Marky stala Frida. Frida bola tajomná žena. Divoká ako búrka a nevyspytateľná ako ruská mína. Mala rada chľast, od chlapov si ho nechávala platiť a keď mala svoj deň, aj sa vraj s hocikým rada stratila do lesa za dedinou.
Chlapi ju mali radi a zároveň sa k nej chovali s rešpektom, pretože keď sa Frida rozpenila, ostávali na tvárach modriny a škrabance.
Nestihla si ani poriadne sadnúť a už jej Mara niesla za tácku borovičiek.
- Frida, poďže nachvíľu k nám, čo tam budeš ako taká mátoha v poli sama - zaliečal sa Rafaj. Pritrundžený mal určite plány na spoločný výlet do lesa.
Frida sa chvíľu pohrávala s havraními prírodne rastúcimi kaderami vlasov. Potom do seba sklopila dva poldecáky, čo jej poručili chlapi na tácke a odrazu už bola Rafajovi na kolenách. Bez rozmyslu siahla po škatuľke na stole a v ústach jej už horela marska.
O Fride kolovali chýry, že je bláznivá. Pred rokmi vraj odišla do hlavného mesta. Tam prebývala u kadejakých umelcov. Maliarov, fotografov, básnikov. Nespávala, nejedávala, iba pila, zabávala sa, mužov milovala. Potom sa jej narodilo decko. Nikde nerobila, len ju vždy nejaký umelec vydržiaval. Keď mala decko, nikto ju už nechcel. Tak sa vraj začala predávať. Decko je úrady zobrali a ona sa vraj z toho zbláznila. Vrátila sa do dediny a odvtedy tu žije zo dňa nadeň ako vietor zafúka.
Neviem či pre tieto reči, či pre divokosť a slobodu, ktorá z tejto ženy vyžarovala, ma Frida priťahovala. Vždy keď som ju uvidel, predstavoval som si ju nahú. Myslel som na to ako sa v lese borím zakriveniami jej tela, ako sa spolu zvíjame a myslíme len na živočíšnosť a zvieracie pudy.
Nemôžem povedať, že by Frida bola zvlášť pekná. Strhaná tvár, mastné vlasy, chudá postava, vulgárny slovník, pľuvance z jej úst... To sa v žiadnom prípade nedalo porovnať s mojimi dievčatami z internetu, s jemnou naTHali, láskavou a zhovievavou Ucitelkou či roztopašnou a zároveň citlivou Afroditou. Moje frajerky boli všetky filmovo krásne, dokonalé, mali vlastnosti, ktoré mi odmalička vštepovala moja mama, pri jej neustálom kurze, ako má raz vyzerať moja žena.
Napriek tomu ma Frida strašne priťahovala. Vždy keď som ju stretol, srdce sa mi rozbúchalo a ostal som totálne nervózny. Držal som si odstup, hádam nikdy som sa s ňou ani len neporozprával. Nevedel by som to. Určite by mi zovrelo hrdlo a ostal by som ako Hluchonemý Fredo.
Keď bola v mojej blízkosti, rád som ju sledoval, pozoroval. Keď sa nám však pohľady nachvíľu stretli, hneď som sa s mrazivým pocitom odvrátil inam. Hanbil som sa. Neviem ako sa mám v takýchto situáciách správať.
Teraz som ju tiež s prestávkami očumoval. Ako sa hompáľa na Rafajových kolenách, aké oblaky dymu vydychuje, ako jej priesvitná tekutina z poldecáku zaraz zmizne v útrobách. Ako sa neustále nahlas smeje a nadáva.
Rafaj je posmelený borovičkou a všeobecnou podporou svojej partie. Chlapské túžby sa v ňom hromadia. Už aj fučí ako diviak. Žily na sluchách sa mu napínajú. Čelo pod baretkou má už spotené.
Schytí Fridu, ktorá sa mu stále hompáľa na kolenách, pritisne jej hlavu k svojej a vopchá borovičkou omŕtvený jazyk do jej úst.
Frida sa nebráni, nespätkuje, drží ako u zubára. Dokonca, zdá sa, že pohyby Rafajovho jazyka začína kopírovať so svojím. Rafajove fučanie sa z diviaka mení na lokomotívu horehronskej železničky.
Chlapi sú ticho, obzerajú sa jeden na druhého a uznanlivo prikyvujú. Samozrejme, že nechýbajú samčie grimasy.
Ticho s fučaním preruší iba Hluchonemý Fredo, ktorý si doteraz čistil nosné diery, až sa mu na stôl pustila krv. Začne vydávať zmes zvukov pripomínajúcich gazdovský dvor, vyskočí na rovné nohy a z pästí vztyčuje palce smerom nahor.
Mne sa to hnusí. Ale nežiarlim. Nemám prečo. Frida ma síce priťahuje, no nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že by som si na ňu robil nárok. Žiarlite iba vtedy, ak si niekoho privlastňujete a ja som tak hanblivý, že niečím podobným sa ani nezaoberám.
Možno nejde len o hanbu. Vravel som, že to so ženami neviem. Teda viem, ale len so svojimi frajerkami na internete a s knižkami typu Tajomný príbeh Lady Pamely. Ale takto, naozaj, naostro som ešte nič so žiadnou nemal. A nielenže som panic, mňa sa v živote ešte žiadna ani len nedotkla. Neviem čo je to dať nejakej jazyk na jazyk. Vidím to len vo filmoch. Alebo čítam v knižkách.
Aj v škole sa mi skôr len vysmievali a bočili odo mňa... Aj teraz, na úrade v meste, kde robím... Nie som pekný. Som smiešny. Som ako Funés. Rafaj má vlastne pravdu. Ale teplý nie som!
Po filmovej scéne Fridou zrazu mykne. Vyskočí z Rafajovho zovretia na rovné nohy, odpľuje vedľa jeho bagandže. Začne rozhadzovať rukami, vrieskať a mrzko nadávať na Rafaja.
-Čo si krava? Ti preskočilo? - protestuje prekvapene ale sebaisto Rafaj.
-Ty hajzel! Hovado jedno staré prašivé! Sviňa svinská...!
-Jebe ti, sprostá? Hybaj sem!
Rafaj sa načiahne za Fridinou rukou a chce ju pritiahnuť do pôvodnej polohy.
Frida sa mu však vytrhne a zasadí mu zaucho. Plesnutie počuť hádam po celom chotári. Potom začne behať po celej krčme, skákať a zúrivo rozkopávať stoličky.
- To si čo... ty kurva...? - Rafaj sa spamätáva po nečakanej fyzickej sprche.
Pomaly a tackavo sa zdvihne zo stoličky. Natiahne päsť. Borovička však otupí zmysly aj predáka z kameňolomu, a tak kým dôjde k Fride a vráti jej požičané, je už na kolenách a zviera si rozkrok po presnej kopačke.
- Uááááááá! Uááááááá! Suka... fakt ti preskočiloooo!?
Frida prudko dýcha a pozerá sa na skoleného kamenára. Chlapi sa robia akože nič nevidia, no pre Rafaja je to slabá útecha, pretože aj v nadrbanej sprostej hlave cíti obrovské poníženie, ktoré sa mu dostalo.
Pozviecha sa pomocou stoličky. Tú však nepustí ale zdvihne nad hlavu s úmyslom rozmlátiť ju o divožienku. Už by aj vrhol ale...
- Rafaj, to snáď stačilo! Chcete ju zabiť? - na moje veľké prekvapenie som toto vykríkol, bez toho, aby som sa rozhodol, alebo aby som o tom porozmýšľal.
Postava v montérkach obráti zlosť na inú svetovú stranu:
-Boha, čóóó?! Któóó?!
Stoličku hodí o zem a tackavými poloskokmi je už pri mne.
- Ty kokotko priteplený... - a už som nevidel kde dorazila jeho ruka, len som cítil
ako voľným pádom letím kamsi dozadu. Nachvíľočku som stratil vedomie.
V takýchto momentoch sa vám vraj má premietnuť celý život. Blbosť. Nevidel som ako som sa narodil, nevidel som, ako ma starší chlapci v škole mlátili, nevidel som svoj prvý nezavinený a prvý zavinený výron semena, nevidel som ako mama zomrela, nevidel som, ako som si prvý v dedine dal zapojiť internet ...
No videl som všetky moje lásky. Afroditu, Maju22 a Salome, Herecku_X, naTHAli, Ucitelku. Videl som ako im píšem príbeh, ako sa každá z nich prechádza ľudoprázdnym parkom, ako spoza platanu náhle vyskočí netvor v montérkach, ktorý sa ju snaží znásilniť. Slabá krehká žena by podľahla, keby sa tam nezjavil statný krásny hrdina, teda ja a netvora, ktorý zviera kamenárske kladivo, neprebodol nablýskaným kordom. Potom si rytier svoju dámu odvedie do altánku pri jazierku s leknami, kde sa krásne a vášnivo milujú a milujú... No a potom som videl znova seba, pri monitore počítača, ako si ručne užívam odpovede od mojich princezien...
Možno by som uvidel oveľa viac, keby ma neprebralo hlasné kvíkanie, pripomínajúce úvod dedinskej zabíjačky. Pomaly som otvoril oči, rovno za kvikotom. Zazrel som poskakujúceho Hluchonemého Freda, ako sa snaží napodobňovať pohyby istého Cigáňa Didiho, boxeristu, ktorý minulé leto prišiel do našej dediny aj s kolotočmi a chlapi sa s ním v ringu, z foršní zhlobenom na futbalovom ihrisku, mohli za 100 korún pobiť.
Potom sa mi už do zorného poľa dostal aj Rafaj. Rozkročený stál nado mnou a nepríčetne čumel. Baretku už nemal. Prehadzovačka sa mu z tučného čela odlepila a vytvorila svojský punkový účes.
Sám sa asi zľakol ako tuho a presne udrel. Veď, pri páde som zlomil jeden stôl a v ústach som cítil známu chuť krvi. Nos som mal zapchatý.
Keď Rafaj videl, že som sa prebral, znova niečo skríkol a v bitke chcel pokračovať. Na rozdiel od neho jeho kumpáni boli pri zmysloch a včas ho schytili pod pazuchy a ťahali preč, kým sa nestane nejaké nešťastie.
- Pustite ma, chuji! Ja ho zabijem! Teploš blbý! Zasran! Bude si na mňa dovoľovať!“
Päťnásobnej presile nemohol však zvlášť vzdorovať. Chlapi ho niesli preč a ja som ešte chvíľu počúval vzďaľujúce sa výkriky a vyhrážky.
Jeden z mĺkvych mi pomohol vstať. Ešte hodnú chvíľu sa mi krútil svet. Krčmárka Mara mi hodila mokrý vecheť, ktorým som si poutieral vytekajúcu krv.
Hluchonemý Fredo mi sám od seba zobral pivo a zvuky z hlbín jeho hrdla prezrádzali spravodlivý hnev. Ale na pivo som nemal chuť. Nadôvažok, ako mi ho starostlivo niesol, z nosa mu vybehol červený prúžok, ktorý skončil kdesi v pene. Hluchonemý Fredo sa zarehotal.
Frida stála pri výčape. Až teraz som ju zaregistroval. Hodila do seba borovičku a hľadela na mňa. Stále.
Hanbil som sa. Jednak, že na mňa čumí a jednak, že som dostal na hubu a nezmohol sa na odpor. Obliekol som si bundu a pomaly sa pobral z krčmy. Na Fridu a ani na ostatných som sa nepozrel.
Vonku bola príjemná začínajúca noc. Chcel som sa do nej nachvíľu ponoriť a upokojiť sa. Oprel som sa teda o múr krčmy a zapálil si. Hlava sa mi stále trocha krútila. Rekapituloval som si posledné minúty. Prečo som vlastne...
- Daj cigaretu.
Tmavá silueta s prírodne rozpustenými vlasmi bola pri mne. Takmer na dotyk. Zachvelo ma. Nevedel som, čo spraviť, čo povedať, kam sa pohnúť. Nervozita, hanba, hanba a nervozita.
- Cigaretu... Máš?
Konečne som sa nakopol a s vrecka vylovil balíček. Otrčil som ho oproti Fride, ale bez toho, aby som jej pozrel do tváre.
Vybrala si jednu. Vložila do úst. Potom vydala nejaký neurčitý zvuk a schmatla aj celú škatuľku. Zasmiala sa.
- Zapáľ.
Meravo som škrtol zapaľovačom. Frida si výdatne potiahla a spravila svoj typický obláčik smerom do nebies.
Očami som sa zabáral do zeme. Periférne som videl len jej čižmy.
Znova sa zasmiala a potom mi siahla do rozkroku.
Chcel som spraviť automatický krok dozadu, no za mnou bola len stena krčmy. Ostal som uväznený. Keby som sa jej vytrhol, mohol som ujsť. Neviem či paralýza z prekvapenia a alebo očakávanie ďalšieho momentu, jednoducho už som ostal takmer bez pohnutia.
Opäť si potiahla, vyfúkla a viac sa na mňa natlačila. Začala ma masturbovať. Najprv cez gate, potom si jej voľná ruka majstrovsky prekliesnila cestu cez dve vrstvy a už mi ho držala zovretého v dlani.
Áno, bol som nervózny, no všetko išlo tak nejako rýchlo, že som si to nestačil ani uvedomovať a trápiť sa tým.
Frida sa zas typicky zasmiala a začala mi ho poradne honiť. Žiadne slová, žiadne bozky, žiadne dotyky. Okrem toho jediného.
Dych sa jej zrytmizoval a zvýraznil. Cítil som zmes destilovaného alkoholu a tabaku. Na viac cítenia som sa nezmohol, lebo ani neviem ako to prišlo a vybuchol som ako nálož v kameňolome.
Vydal som niekoľko prenikavých stonov. Ihneď som sa za ne aj zahanbil. Keď som sa jej poriadne vystriekal do dlane, Frida si opäť potiahla. Dym mi vyfúkla do tváre. Zasmiala sa a bez slova odišla k blízkemu potôčku.
S ukojeným visiacim vtákom som ako snehuliak stál meravo opretý o múr krčmy. V rýchlosti som premýšľal. Prvé mi napadlo, že teda to už asi nie som panic. Paráda. Konečne! Už som ani nedúfal. A teraz Frida... Začal som plánovať. Áno, už sa treba usadiť. Rozídem sa s Afroditou, Majou22, Salome, Hereckou_X, naTHAli a Ucitelkou. Určite to pochopia. Ešte dnes napíšem...
Zbalil som si vtáka nazad do nohavíc. Frida si ešte pri potoku umývala ruku a čistila nohavice. Keď sa zodvihla, oproti mesiacu sa zmyselne ponaťahovala.
Nabral som všetku odvahu. Pravdepodobný ľahký otras mozgu a dozvuky orgazmu mi pomohli.
- Frida... To teda spolu chodíme?
V chôdzi sa zasmiala a podišla ku mne.
- A dve stovky máš?
Vybral som peňaženku a podal jej ich. Usmiala sa na mňa, upravila mi rozcuchanú šticu, obrátila sa a kráčala preč.
- Tak teda si moja frajerka? - zakričal som za ňou.
Opäť jej typický smiech, a potom ešte raz a ešte raz, až sa stratila v hlbine noci, ktorú zjemňoval večne mlčiaci mesiac.

Komentáře

dosť dobré

Veľmi vtipné :-) len škoda, že to so žienkami po internete skončil, keď už mal skúsenosti. Mohol to využiť v praxi.

ked je debil...ja som mu

ked je debil...ja som mu tiez vravel:) to vies, ked sa chalp zalubi...:)

??? Co ked sa chlap zalubi?

??? Co ked sa chlap zalubi? To ma zaujima. poznam dost chlapov co podvadzaju v realite, nie to po internete

co ked sa chlap zalubi? :))

co ked sa chlap zalubi? :)) tak potom po p...:)) ale jemu samemu :))

chudatko chlap

chudatko chlap