Silvester Lavrík - Allegro barbaro

Obrázek uživatele Peter Šrank


O autorovi knihy
O knihe
Do poviedkovej knihy Allegro barbaro Silvestra Lavríka sa na 140 strán zmestilo deväť poviedok.

Mám rád, keď pri čítaní cítim miesto. A dobu. A príbeh. Lavríkove poviedky sú najciteľnejšie bánovecké. Nie je to mesto, ktoré by malo v sebe toľko miestnej energie ako Banská Štiavnica, Kremnica či Prešporok, ale v Lavríkových poviedkach ožilo. Ožilo ukotvením príbehu. Mám chuť zastaviť sa tam niekedy a posedieť s autorom. Aj keď len fiktívne.

Sem-tam sa blysne vulgarizmus, ale ordinovaný s mierou. Priemerane k jazyku dnešnej doby. Moralisti musia trochu očko prižmúriť, ale nublíži im to. A tí, ktorí ho potrebujú na dochutenie, inak je jedlo mdlé, nájdu ho tam. Asi ako v opatrnom guláši pre nie celkom známu návštevu.

Príbehy sú tu jednoduchšie, ale vyrozprávané s prehľadom a zaujímavo. Občas netradične, ale určite netuctovo. Mne aj tak najviac lahodia také tie jednoduché vety, ktoré samé o sebe majú bližšie k poézii ako k próze. "Alebo spomíname. Nepravý čas čakania." Iný príklad - "Pleť mala smotanovú. Smotanovú pre všetky zmysly."

Páčili sa mi hlavne poviedky z bánoveckého cyklu, ako napríklad ...a Natália. Felix a Fany ani veľmi nie. Trochu mi vadilo anglické titulkovanie podcelkov (Mind the gap!...), a to ja som ešte z tých, ktorí mu rozumejú. Neviem, ako to cítia tí, pre ktorých sú anglické písmenká iba neznámy kód, písmenková čiara na oddelenie textu. Ale rešpektujem právo autora písať práve takto.

Niekedy som sa veľmi nechytal (napríklad Silencio), myslím celkovo, ale aj v týchto poviedkach, ktoré mi ako celok ušli a zostali neuchopené, som si našiel drobnosti pre seba. Či už tie spomenuté textové perličky, alebo aj celé podkapitoly. Len som si ich v hlave akosi nedokázal spojiť. Ak mali zostať mozaikou, dobre. Ak sa mali spojiť do "jednosmerného intelektuálneho oblúka", škoda. Možno nabudúce. Nevylučujem však, že chyba môže byť niekde medzi mojou stoličkou a knihou. A je to vôbec chyba?

Myslím si, že toto je kniha, ktorá neublíži. Môžu po nej siahnuť aj tí, ktorým sa krčmová zapľuvanosť alebo staničná špinavosť, tak obľúbené atmosferické prvky slovenských poviedok posledného obdobia, z celej duše brydí. Aj tí, ktorí si po prečítaní vulgarizmu musia ísť umyť oči. Ponúka dostatok zaujímavého čítania pre každého, kto už stihol vyrásť z plienok obdivu k slohovej tvorbe a ešte nedospel k potrebe literárneho masochizmu nezrozumiteľnosti a experimentu. Teda dúfam pre väčšinu z nás.

Komentáře

ja som čítal od Lavríka

Ja som čítal od Lavríka taků tu červenú knižku poviedok, ktorů som si kúpil na Žilinskom festivale. Veru sa mi to dobre čítalo. Bol som prekvapený ako sa mi to vo slovenčině čítalo naozaj lahko. Iba som tú knižku poslal Lenke Mackovjakovej, ktorá vraj o Lavríkovi písala školskú prácu. Vraj mi ju možno niekedy vráti aj s Lavríkovým podpisom. Ale akosi nemám o Lenke Mackovjakovej ďalšie žiadne informáci, ako sa jej darí. Tak neviem, či eště kniha prídě niekedy. Keby niekto mal o Lenke informácie, vďaka.