Predpoludním

Obrázek uživatele Mirko Filus

Neviem koľko má rokov
nepoznám ľudí čo tušia
ani ženu na ktorú sa usmieva
zaujato hľadí ako žmýka

popukaná
občas si stretnú oči
vráti mu nadvihnuté kútiky
pohľadom zahriakne
strasie z prstov chumáč vlasov
poláskaním odprevadí do dvier
kam cudzí nechodia
na chvíľu sa otočí
pozbiera ohryzené hračky
zahanbene odzdraví
viem
že je sobota predpoludním

netuším koľko má rokov
nepoznám tých čo vedia
pozerám ako žmýka vecheť
hľadám ženu ktorá mu chýba
spotený
zodvihne hlavu
venuje pohľad stene
možno sa naschvál zasmeje
je sobota predpoludním
zahanbene pozdravím
podám nájdenú lienku
a chystám sa ujsť
prijímam utretú ruku
otočím sa
cítim pohľad čo ma odprevádza k dverám
kam ho nevpustím

nepoznal som tých ľudí
neexistovali by spomienky
keby som za dverami nepočúval
pripečený smiech a špliechanie vody
škrekot a túlenie na prsia
perfektne sa kýval a hovoril momo
neskôr krásne vo dverách vzlykal