Maroko - Pobrežie Atlantiku

Obrázek uživatele Peter Šrank

Svet je svetom mocných a svetom chudákov. Je možné presvedčiť sa o tom na každom kroku. Mocní Angličania sa rozťahujú ďaleko od svojej rodnej hrudy na Gibraltáre a uhrýzajú tak kus územia chudákom Španielom. Mocní Španieli sa rozťahujú na úplne inom kontinente v mestách Ceuta a Mellila a uhrýzajú tak kus územia chudákom Maročanom. Mocní Maročania sa rozťahujú na úplne cudzom území a uhrýzajú tak celú Západnú Saharu aj s chudákmi domorodcami. Neviem, koľko je po svete takýchto strategických hosťovačiek, ani kde končí reťaz vyšších záujmov a nižších morálok a kto teda vlastne drží Čierneho Petra. Možno my Slováci.

Cez more sme sa preplavili zo španielskeho Algeciras do španielskej Ceuty. Plavba trvala asi poldruha hodiny a sprevádzal nás krásny výhľad na dvojhrb gibraltárskej skaly. Africký asfalt bol presne taký istý ako európsky, a tak vylodenie nebolo ani šokujúce ani uchvacujúce. Šok prišiel až neskôr. Na marockých hraniciach. Bol dvojnásobný, lebo sa spojili dva unikátne fenomény. Silná kombinácia colník a arab. Odrazu sme boli bezmocní, maličkí a strašne cudzí. Ocitli sme sa v neprehľadnej džungli úradníckych funkcií nejasnej hierarchie, rôznych druhov uniforiem a hodností, byrokratického buzerovania a bakšišovania. Prezieravo sme sa radšej hneď zložili na dvetisíckorunový bakšiš. Vďaka tomu nám celá procedúra trvala len dve hodiny, vypisované papiere sme museli opravovať len dvakrát, prehádzali nám len jeden kufor len do úrovne salámy a hľadali len drogy. Pocítili sme na vlastnej koži, že ľudské hranice bývajú ostrejšie ako prírodné.

Odkrajovali sme stovky kilometrov pozdľž pobrežia Atlantiku a striedalo sa mesto za mestom. Hlavné a kráľovské mesto Rabat s mauzóleom Mohammeda V., ktorého stráž má ďaleko od európskych naškrobených hradných. Ochotne a s radosťou spolupracujú pri fotografovaní a inscenujú želané pózy v cirkusantských uniformách. Niekoľkomiliónová Casablanka má obrovskú modernú mešitu, ktorou si súčasný panovník Hassan II. postavil svoj pomník. Veď mal z čoho, keď už poberá ten národný dôchodok. Agadir je jedným z cieľových miest sťahovavých Európanov, ktorí na zimu odlietajú do teplých krajín. Vďačí za to peknej pláži a počtu slnečných dní v roku, ktorých je takmer viac ako dní v roku. Tafraoute je mestečkom hlinených domčekov prilepených k bizarným skalným útesom. Ich zvetrané tvary sú pri troške predstavivosti kamennou zoologickou záhradou. A medzi tým Safi, Essaouira... V každom sme sa zastavili a popozerali to najzaujímavejšie. Zvykli sme si na to, že tu neexistujú obchody s cenovkami, naučili sme sa agresívne vyjednávať o cene, znížili nároky na hygienu a začali chápať arabskú mentalitu. Kamienok po kamienku sme skladali mozaiku tohto sveta.

Jedným zo základných pilierov koránu je pravidlo, že brat brata neokradne. Je to ťažký zločin na úrovni vraždy. Lenže nás bohužiaľ celkom za bratov nepokladajú, a tak sme si hlavne vo veľkých mestách museli dávať pozor. Zákaz kradnúť si ale bohato kompenzujú spôsobom obchodovania. Snažia sa predať za čo najviac dirhamov čo najmenej kvalitný tovar. Ich obchodnému tlaku sa veľmi ťažko odoláva a kto po krátkom čase nie je ovešaný množstvom dôležitých zbytočností, ten je silná nátura. Častejším prípadom je návrat domov so zaručene pravými striebornými náramkami z alpaky, praktickými zahnutými nožmi do sekretára a bubnami, z ktorých po prvom hraní zlezie farba.

Obchodné jednanie má svoj štandardný postup. Predavač sa ťa snaží vtiahnuť do svojho obchodíka, aby si nemohol hádzať očkom po vedľajších. Vytiahne notes, do ktorého sa zapisuje cenový súboj, pretože písané čísla sú predsa len medzinárodne zrozumiteľnejšie. Základnú cenu nahodí asi tri až desaťkrát vyššiu ako je skutočná (t.j. tá, za ktorú je ešte ochotný predať). Ty povieš svoju cenu, treba začať veľmi nízko, napríklad na 10 percent z jeho. On svoj posmech nad touto ponukou vyjadrí otázkou, či si vravel v dolároch. Potom začne dlhý kolotoč vyjednávania, v ktorom on vychvaľuje kvalitu tovaru, ponúka viac kusov za nižšiu cenu a prihadzuje ďalší tovar, ktorým sa ti cena zdanlivo znižuje, takže niekedy kúpiš úplne niečo iné, ako si pôvodne chcel. Ty sa mu zasa snažíš nakecať, že na inom mieste si to videl lacnejšie a už máš len posledné dirhamy. V zošítku sa postupne prečiarkávajú “It’s good price for me!” (dobré ceny pre neho) a “It’s good price for you!” (dobré ceny pre teba) a snažíte sa dospieť k “dobrej cene pre oboch”. Keď sa k nej nepribližujete, chce od teba počuť tvoju last price (konečnú cenu). Niekoľkokrát skúšobne odídeš, on ťa (možno) niekoľkokrát vráti späť. Nakoniec sa dohodnete, on je spokojný, ty si spokojný. Až kým nezistíš, že tvoj sused v autobuse kúpil to isté ešte trikrát lacnejšie.

Arabi sú veľmi talentovaní na reči, základné obchodné frázy ovládajú vo francúzštine, nemčine a angličtine, pomaly sa učia po slovensky a po česky. Dokonca tieto dva jazyky aj rozlišujú. Využívajú každú príležitosť zapamätať si nové dôležité slovo. Raz som kupoval skameneliny, ktoré som odhadoval asi na dvadsať dirhamov a spýtal som sa na cenu. Arab strelil 150 dirhamov. Ja som zareagoval rýdzo po slovensky “Á, boha!”. Jemu sa to strašne zapáčilo, niekoľkokrát to zopakoval a spýtal sa, čo to znamená. Preložil som mu to ako “Ă“, Allah!”, ale nebol som s týmto dabingom celkom spokojný, lebo som z neho necítil tú silu, ktorá je schovaná v našom originále. Potom sa on mňa spýtal na “dobrú cenu pre mňa”, tak som ponúkol 5 dirhamov. Vtedy prevrátil oči a zakričal “Á, boha!” Takto sa mi podarilo aspoň trocha presadiť Slovensko v cudzom svete.

Pán sa povie po arabsky sidi, brat je chuj. Veľmi radi sa medzi sebou potľapkávajú po pleci a oslovujú sidi chuj, sidi chuj - pán brat, pán brat. Vždy keď takto oslovili mňa, zdvorilo som sa prispôsobil a odpovedal podobne. Rozhovor potom plynul vo väčšej pohode. Našťastie nevedeli, že ja to hovorím po slovensky.

Komentáře

fajn cestopis,

dobre sa to číta, vidno, že som na stránkach literárneho klubu. Skvelý klub. Blahoželám a závidím bielou prajnou závisťou. L.R.