Jičínské poetické jaro 2007

Obrázek uživatele Peter Šrank

Jičínske poetické jaro je už štvrté v poradí, ktoré v Čechách organizujú. V Jičíne to začalo, dva roky držali štafetu Domažlice, teraz sa to vrátilo. Uvidíme, čo bude o rok.

Cestu nebudem opisovať, aj keď trvala dlhšie ako samotná akcia. Keďže sme sa cestou tam zastavili u babičky v údolí, prišli sme do rozbehnutého vlaku. Náš jediný poľský priateľ práve rozprával o poľskej literárnej scéne po poľsky. Keďže je mi tento jazyk ešte dosť cudzí a uvádzal plno faktov a mien bez akýchkoľvek didaktických pomôcok, veľa som z toho nemal. To po ňom nastúpivší doktor Šeliga, rozprávajúci o slovenskej scéne, mal ukážkového materiálu dosť. Plný ruksak. Postupne vyťahoval rôzne časopisy a samizdaty, aby všetkých presvedčil, že naša scéna je bohatá a aktívna. Asi úplne náhodou sa mu každú chvíľu do ruky priplietol ich klubový časopis Liter, ktorý mu slúžil medzi ostatnými ako malta. Ale doprajem mu, zaslúži si chlapec, aspoň mal čo ukazovať. To ja som so svojimi Žiarelkovinami toľko šťastia nemal, sú „vypredané“. Tretiu národnú literatúru predstavoval Milan Hrabal, prekladateľ z lužickej srbštiny (ani neviem, kam dať veľké písmeno a či vôbec). Jeho rozprávanie bolo zaujímavé a myslím si, že pre popularizáciu tohto národa medzi nami urobil veľa.

Po tomto oficálne nás čakal raut. Ešte som ho nezažil, u nás tomu hovoríme švédske stoly. Bol som zaskočený gargantuovským rozmerom obžerstva, patrilo sa zobrať si zo všetkého trochu a potom to ešte zopakovať. Veľmi negatívny rys celej akcie, porušil som kvôli nemu celodenný pôst a nezastavil som sa do nedele.

V sobotu ráno bolo bojové rozdelenie. Prochor nabehol s plánom mesta Jičína, rozložil ho v knižnici na koberec a oboznámil nás s dennou trasou. Rozdelili sme si recitačné zastávky. Trasa bola dlhá už na mape, nieto ešte v skutočnosti. O jednej bol štart pred knižnicou, odpálil to Jano Cíger pri fontánke. Postupne sme prešli námestim, lipovou alejou s tisíc lipami, dlhou takmer dva kilometre, nejakým letohrádkom a dokonca aj na rozhľadňu sme vystúpili. Trvalo to len štyri hodiny chôdze. Aj sme vysmädli, možno to bol pravý účel celého alegorického sprievodu.


Bojové rozdelenie (Prochor a šarmantná asistentka Simona)


Úvodné foto pred knižnicou


Dvaja maskoti pri pútači (večer mľaskot, ráno maskot)


Ja som čítal pri poustevníkovi (je tam niekde za mrežami)

O šiestej bol slávnostný prípitok v jednej blízkej reštaurácii a pokračoval neviazaný večer. Jeho významnú časť tvorila samozvaná korunovácia (doterajšieho predsedu klubu LIS) Václava Franca na monarchu. Prezidentovať nechcel, to už majú v Martine. Ale po korunovácii zistil, že mu nezostal ani jeden poddaný, takže zostal kráľom „velím si sám“. Po vyhodení s tohto zariadenia sme ešte našli nejakú diskotéku, čo som ja nejako pretrpel, lebo na mňa padla únava z celého dňa. Ale nie na všetkých, svoj divoký rozmer odkryl Marek Velebný z Plzne a ponúkol návštevníkom pohľad na break dance aj na chlpatú hruď. Tým sa hlavný program vyčerpal.


Lenka má zásadu, že maximálne dva poháre alkoholu denne


Marek levom diskotéky

Nedeľné ráno klasicky odchodné, dojedli sme zvyšky a srdce nám trhalo, lebo ešte aj zostalo. Vtedy sa tak ťažko odchádza. Domáci hostitelia nás v piatok prijali s veľkou náručou a s ešte väčšou sa s nami v nedeľu lúčili. Nám nezostalo nič iné len tešiť sa na nejaké budúce stretnutie.

Na záver ešte pripájam dve fotografie, ktoré dokazujú, že nie som obľúbencom fotoaparátov a môžem byť rád, ak sa niekde mihne moja ofina.

Viac fotografií má na stránke Bagr.

Komentáře

Krásne to Peto napísal...

tak to bolo, ako vravíš, Čestný.
Len ma mrzí, že som bol málo pohoršujúci, lebo moje meno Peťo ani raz v reportáži nespomenul. A preto ak bude na titulke Mädokýša, tak z neho len ofina...
:-) Ale reportáž si možno celú do Mädokýša aplikujeme...

Souhlasím

Souhlasím ako krásně to Peťo napísal. Peťo je vela vtipný a veselý chalan a zavždy bolo pekné poslúchať jeho vtipné výstupenia. Veru dobre to napísal aj vtipné popisky k fotografiám. Zabudol som vo svojom článku čo bude asi v Plži napísať tu časť ako bol Václav Franc jmenovaný králom, tak je dobre že to Peťo vzpomenul. Hej, iba trocha som asi robil ostudu na diskotéke, ale chcel som trocha predviezť svoj tanečný um a zrobiť Simonke súkromné "Bailando". Zaujímavé ako ma Peťo nazval levom diskotéky. No hoci som narodený vo znamení leva a lvíček bolo aj moje také intímne priezvisko od partnerky keď bola. Zdravím našich slovenských priatelov a prosím o prepáčenie, že som zasa sklúzol do vášho pekného jazyka - slovenčiny. Pre Simonku či ďalších kamarátov to treba aj preložím zpäť do češtiny.