LiTTfest 2007

Obrázek uživatele Peter Šrank

Pri spoznávaní literárnych miest Slovenska mi Trnava akosi chýbala do zbierky. Bol som tam už síce na jednej celodennej akcii, ale festival? To tu ešte nebolo. Už dlhší čas som však cítil, že chlapcom a dievčatám okolo doktora Šeligu začínajú ihrať žilky a nevedia, čo s organizačným pretlakom. Preto ma správa o festivale ani veľmi neprekvapila.

Kto teda za tým je? Určite Andrej Šeliga, ktorý je zvláštnou symbiózou organizačných schopností a neschopností. Vďaka tým prvým sa mu podarilo zmobilizovať energiu vo svojom klube a nalákať dostatok účastníkov, dokonca až zo zahraničia. No a tie druhé (ktoré poznáme my, čo s ním už nejaký ten čas fungujeme) sa podarilo jeho súkmeňovcom úspešne neutralizovať. Na tom majú zásluhu hlavne Martin Štreba, Juraj Gonšor a Zuzka Novanská, ktorú som v zozname vymenoval na poslednom mieste len preto, lebo k nej musím dopniť ďalšie informácie. Večery nám spríjemňovala krásnym spevom s gitarou a mal som pocit, ktorý mávam asi tak raz za mesiac, že som sa zasa zamiloval.

Všetko sa to začalo v piatok popoludní recitačným maratónom na pešej zóne spojeným s rozdávaním básní. Nasledoval presun do kulturáku, v ktorom sme okupovali dve miestnosti. Jednu spoločensko-kontaktačnú a druhú umelecko-zážitkovú. V tej prvej sme sa stretávali, jedli, pili, debatovali, v tej druhej bol kultúrny program. Charakteristickým preň bolo to, že si svoju hodnotu udržal výberom performerov, neskĺzol do zdĺhavého predstavovania klubov. Okrem zaručených stálic, akými určite Zuzana Homolová, Ika Krajcová a Eva Lukáčová (s pomocníkmi) sú, vystúpili aj zruční amatéri - Jano Cíger, Pavol Garan, Andrej Šeliga a Anka Ondrejková. Každý z nich presviedčal okrem kvality tvorby aj ďalšími hodnotami. Jano svojím živelným ľudským prejavom, Paľo charizmatickým prednesom bez papiera, Anka konskou dávkou tak prepotrebného citu a Andrej poodhalením svojho černošského rozmeru pri bubnovaní na bongá. Nie nadarmo sa mená Šeliga a Maiga na seba výrazne podobajú.

Oficiálnosť tohto kultúrneho zážitku sme neutralizovali následnou štafetou neoficiálností, teda vymetením spoločensko-kontaktačného priestoru, pubu a diskotéky. Neskoronočné nezáväzné posedenie na internátnych izbách bolo príjemnou bodkou.


Jankovica vylieza z úkrytu


Paľo Garan a Rado Tomáš kontrolujú kvalitu


Garan medzi svojimi múzami. Tú tajnú hľadajte pri jeho ľavej ruke.

Sobota bola najmä turistická. Prehliadka mesta so sprievodcom a s klubovými prednesmi na niekoľkých zastávkach. Spoznali sme mesto aj seba navzájom. Na mňa najviac zapôsobilo baletné duo Irena&Mathej, ktorí ukázali, že sa oplatí pridávať k poézii ďalšie ingrediencie, dojem sa výrazne zvýši.


Irenka a Mathej

Večer sme zakončili v Kalokagatii (či ako sa to píše), kde nás čakal guláš. Ale ten sme si museli zaslúžiť absolvovaním tvorivej dielne Andreja Šeligu. Po nej som ja robil svoju textársku dielňu a aj keď už prichádzajúca tma zhoršovala videnie, určite zlepšovala vnímanie, lebo publikum bolo mimoriadne komunikatívne a ústretové. O deviatej to rozbalila Hudba z Marsu a kto má tento druh muziky rád, prišiel si určite na svoje. Skončili sme pri gitare a keby nás nemuseli vyhnať, skvasili by sme tam do rána. Ale noc bola ešte mladá, štafetová dráha čakala, už sme ju poznali, a tak trasu pub - internát - posteľ sme absolvovali s prehľadom. Internátne posedenie bolo ešte o čosi veselšie, spevnejšie a príjemnejšie ako predchádzajúce. Asi aj preto, lebo sme vedeli, že ráno sa budeme už iba lúčiť.

Viac fotiek je na stránkach organizátora.

Komentáře

Fotka tanečně uměleckého

Fotka tanečně uměleckého dua Mathej a Irenka je dobrá. Stálo by to vidět. Tak dle nadpisu o kladech a záporech Trnavské akce, možná si nemusím tolik stýskat, že jsem nebyl. Irenka to chválila, tak mi bylo i líto, že jsem nejel. Ale říkal, jsem si, že budu v Jičíně a tam se uvidím s lidma také.

Obrázek uživatele Peter Šrank

Marku, myslím si, že si v

Marku, myslím si, že si v tanečných kreáciách na nich pekne nadviazal v Jičíne.