Literárny Zvolen 2006, 10. - 11.XI

Obrázek uživatele Katka Schmidtová

Zabite ma, ale neviem koľký ročník tejto súťaže sa tento rok uskutočnil. Záleží na tom? Niekomu možno áno, no pre mňa to podstatné nie je. V skutočnosti som sa tešila na ľudí z predchádzajúcich rokov a na porotu, ktorá k nám, básnikom a prozaikom, prechováva priateľské city. Alebo sa mi to len zdá? Nie. Je to tak.

Do Zvolena, môjho rodiska, som sa dopravila klasicky. Vlakom. Osobákom, plným študentov. Cítila som sa tak, ako pred rokmi, keď som chodila na SUPŠ-ku a preliezli sme s babami a chalanmi všetky kupé, hľadajúc zvyšok spolužiakov. Spolužiakov nebolo, no mladí sa bavili presne tak, ako my pred rokmi.

Na stanici sme si padli do náručia s Krokodílom ( krycie meno má Jarka Durániková), z Košíc. Nevideli sme sa dva roky a nutne sme to potrebovali predebatovať. A kde inde, ako v staničnom bufete pri dobrom presse. Takmer sme zameškali prezentáciu... Nuž, baby!

Ubytko a prezentácia boli na okraji mesta v internáte. V tom istom, ako po minulé roky. Tuším sme spali aj v tej istej cimre.

Do Krajskej knižnice sme dobehli presne na chlp. Bolo ohromné, zistiť, že sa poznáme s takmer všetkými a porota nás privítala ako staré známe. Keď sme prešli všetkými náručiami, začal sa literárny večer z hosťom - básnikom Egonom Tomajkom. Jasné, zase básnik! Tušila som, čo nás po úvodných vstupoch, predstavovačkách a Tomajkových navodzujúcich témach čaká.

Báseň. A to okamžite. „Vypotila“ som zo seba niečo intelektuálne slzotvorné. Samozrejme, bolo to treba aj predniesť. Stalo sa. No, hanba hanbúca. Kata, vravím si, ty už nikdy v živote neprzni poéziu, odoberieš tým chuť všetkým nádejným básnikom! Pre istotu som ten panflet nevzala domov, načo si zbytočne vyrábať depky?

Zvyšok večera sa niesol v duchu, koho by bolo dobré prečítať, koho nemusím a či je Maxim E. Matkin žena, alebo muž. No, to tiež nie je také podstatné.

Do ulíc vynoveného Zvolena sme vyštartovali dosť neskoro. Smer - Pizzéria neďaleko nášho internátu. Zahrala som odvážneho vodcu a vytýčila presne opačný smer. Paráda! Po mne prevzal velenie a vedenie Krokodíl a naša hladná intelektuálska hŕstka bola v cieli. Zapustili sme korene pri dobrom jedle a peknej čašníčke, na ktorej išli chalani oči nechať. Možno si niektorí, pri pohľade na jej marhuľkové „pozadie“ ani netrafili do úst. Nuž, chlapi... Krokodíl, ja a ostatné krásne baby sme nachvíľu stratili ich obdiv, lebo naše pozadia boli prilepené o stoličky.

Celý čas sme sa tešili na príchod Janka Cígera z martinského Mädokýšu a Peťka Šranka zo Žiaru. Každú hodinu oznamovali, že už „nakopli“ auto a sú na ceste do Zvolena. Dorazili o polnoci. Peťko s neodmysliteľnou gitarou a Janík s červenolícim úsmevom. Do rána rozdávali melodickú radosť všetkým, ktorí to vydržali.

Rána bývajú kruté. Aj toto. Zachránila nás len kilometrová prechádzka do knižnice a chladný vzduch ulíc.


Tie dve devy sú Jarmila Durániková a Katarína Schmidtová


Katka Džunková a monumentálny Pavol Garan


Peter Šrank sa nasilu chcel odfotiť s budúcou poetickou hviezdou Katkou Džunkovou.

Hneď z príchodu nás čakalo vyhodnotenie súťaže Literárny Zvolen 06. Trochu sme zvädli v napätom očakávaní. Predseda poroty Peter Jaroš a členovia, Alexander Halvoník a Janko Petrík, za asistencie Evky Hrčkovej z Národného osvetového centra Bratislava, vyhlásili výsledky.

Laureátom a hviezdou básnického neba sa stal Paľko Garan, dvojmetrový chalanisko, tesár, so srdcom chuti medu. Ocenenie dostal za poetický útvar Revolver a neha.


Ocenená Katarína Schmidtová od chrbta (tak to vyzerá, keď sa fotografovi nechce zdvinhúť zadok z kresla)

Laureátstvo v kategórii próza sa ušlo takej malej blonďatej blche, možno ju niektorí aj poznajú, volá sa Kata Schmidtka. Zabodovala poviedkou Malý čierny. O dve priečky nižšie sa ocitol Krokodíl z Košíc, za Seifertovu noc.

Nie že by som nechcela vyzdvihnúť tvorbu ďalších ocenených, no dá sa to „kliknúť“ na webke NOC-ky.

Bolo úžasné ocitnúť sa v náručí toľkých gratulantov a cítiť na lícach bozky Janka Cígera voňajúce po vanilkových sušienkach.Tešil sa i Peťko Šrank, ktorý je lídrom Žiarskeho LK. Paľko Garan vyhodil Schmidtku do vzduchu. Ona jeho nie, je to muž veľký, nedvíhateľný.


Porota (páni Jaroš, Halvoník, Petrík)

Rozborový seminár všetkým ukázal ako tvoriť a „nepotvoriť“. Adresne, konkrétne a taktne ho viedli porotcovia. Tej nízkovzrastovej blche Schmidtke odporúčali, aby v budúcnosti chodila na LZ už len ako čestný hosť. Nech zdvihne svoju malú, zakomplexovanú riťku a konečne sa pustí do zozbierania svojich „veľdiel“ a vydá ich knižne.

Božemôj a môjtybože...

Ale ináč, všetko v pohode.

P.S. A pozdravujem Med - dokýš!

Foto Ján Cíger (dátumy nie sú správne). Texty k fotkám Peter Šrank

Komentáře

Obrázek uživatele Peter Šrank

Pár poznámok

Len by som chcel podotknúť, že mám rád, keď fotí Cíger. To je jediná záruka, že nie je ani na jednej fotke a dá sa vyberať. Lebo keď fotí niekto iný, pán inžinier sa nejakým spôsobom na tú fotku nanominuje. Buď priamo ako stredobod pozornosti, alebo odrazom v nejakej sklenenej ploche, alebo ako "náhodné" popredie či pozadie, alebo... a keď už inak nie, tak aspoň cez našpúlené pery iných osôb, ktoré určite práve v okamihu fotenia zbožne vyslovujú jeho meno.

:-)

Ako mi dobre padlo prečítať si o tom,čo som sama zažila. Nie je to ešte ani mesiac, čo som vás všetkých videla, no zas mám ten pocit,že je to celá večnosť. Veľa sa udialo, a tak si len matne spomínam...no už teraz sa teším,kedy sa aspoň s niektorými stretnem opäť. Ste strašne zlatí ľudia a tak všetkých zdravím... Do skakavenia, priatelia! A úspešný literárny lov na myšlienky želám:)

Veronika, som rada, že si

Veronika, som rada, že si sa ozvala. Dúfam, že na stužkovej si bola najkrajšia i keď zrejme ospalá. No nič, to sa princeznám stáva.
Píš (nie mne, ale pre čítaniachtivých).
Pozdravuje ťa Krokodíl z Kremnice a Krokodíl z Košíc.

nooo...

a viete koľko je 247569 x 569698 ? jednaceláštyrimiliónystotritisícdeväťstopäťdesiatšesťkrátdesaťnajedenástu.No, ak už sa cez toto dostane nejaký spam...tých 49 sa mi zdalo málo...to je len také obyčajné obecné číslo, možno na okresnej úrovni, možno číslo nejakého kandidáta do volieb...
Jaj, ale tá Veronika ako to pekne napísala....ach a Katka...aaaaaaaach..........no a Peťko....aaaaaaaaaaaaaach....ako ste to všetci pekne napísali...aaaach...........ako sa mi to potom krásne čítalo...........aaaaaaach.........Váš oddaný Jano Nefotený

Obrázek uživatele Peter Šrank

Re: Nooo...

Zatiaľ sa cez 49 nedostal. Keď sa dostane, vyskočím na 64, potom na 81... a keď už dosiahne aj jednaceláštyrimiliónystotritisícdeväťstopäťdesiatšesťkrátdesaťnajedenástu, tak to tu zabalím a komentáre budem prijímať osobným zberom po celom Slovensku.

Taký nápad - daj proti

Taký nápad - daj proti spamu iný úkon, nemám vždy po ruke kalkulačku a aj tak si myslím, že janov antispamový výsledok nebol správny. (Neznamená to štiepenie Madokýša...)
Daj Tam napríklad otázku : Kto napísal knihu Tak píše Jano alebo knihu Výbuch. To je antispamová ochrana - prejdu len intelektuáli... Alebo napr. ktorý literárny klub vydáva literárnu revue Mädokýš!

Obrázek uživatele Peter Šrank

Spamboty

Pche! Pán učiteľ a nechce sa mu počítať malá násobilka. :-) Tá otázka je dobrý nápad, len sa bojím, že to, kto vydáva literárnu revue Mädokýš, už vedia všetky spamboty, lebo vydavateľ ju šíri rovnakou taktikou. A kto vydal Výbuch tiež, lebo autor ju tiež šíri rovnakou taktikou. Dalo by sa teda povedať, že pán prezident a pán inžinier sú len krycie mená dvoch spambotov z Mädokýša.

Pozn: spambot je od slov spam a robot

ale no

Ale no, Janoooooooooooooooooooooooooooo, dúfam, že z teba hovorí závisť a nahlodáva tvoje jabĺčkové líčka. Aj tak ťa mám rada. Aj ty ma maj. Neber to ako uštipačnosť, som rada, že si sa ozval.
Dúfam, že sa raz stretneme aj na tvojej chalupe, pri sľúbenej sviečkovej. Sviečky vydodám.
P.S. Ježiško mi sľúbil na Vianoce digifoťák. Od toho momentu budeš fotený!

......

Prepáčte, naozaj som uštipičný?Všetko som myslel úprimne a s láskou k matematike....k Vám....Katka, teším sa na Tvoj digitálny fotiak.Juj, to sa budem ale uškierať červenolíco...

Ej, ako mi je luto, že som

Ej, ako mi je luto, že som nebol... Ale tu keď nazriem na žiareLKa hneď som bol k vám bližšie... pospomínal som na minulé roky, zavzdychal...
pekne si to Katka napísala, koby som tam bol...

Drahý pán prezident

Drahý pán prezident Mathej! Dobre bolo, preto sa o tom dobre písalo. Ale, chýbal si, ver.
Naozaj by si mal častejšie umožniť svojim oddaným poddaným pohľad na tvoju "vysnosť". Už ani neviem, ako vyzeráš. Tak čo? Prídeš na "sešlost", alebo pošleš digifoto?
Peknú zimu a dobré literárne nápady. Katka.