Mališ, Ondrejička, Feldekovci

Obrázek uživatele Peter Šrank

Táto silná zostava k nám zavítala 5. októbra. Impulzom bola prvá zbierka Mira Mališa a jej predstavenie na domovskej scéne. Že medzi nimi panujú viac než len bežné vzťahy, to sa dalo vycítiť už od začiatku. Dali sa vytušiť väzby priateľské, otcovské, dcérovské, spolužiacke, inžinierske a básnické. Dosť na taký malý kolektív.

Ešte pred začiatkom sme sa my klubisti s hosťami zoznamovali vo vedľajšej miestnosti. Marika sa pánovi Feldekovi pochálila našou kronikou a nalistovala akurát stránku, na ktorej sa skvela moja báseň "Šušňový vlak". Keďže som si vedomý toho, že vďaka nej sa do čítaniek a šlabikárov nedostanem, trochu som sa ošíval. Ale pán Feldek ma upokojil, že aj Jesenin mal túto tému vo svojej básni a on sa do čítaniek dostal. Veľmi ma tým povzbudil a dodal nových síl do dokončenia rozpracovanej osvetovej básne pre deti "Sopľový darček", v ktorej sa hovorí o tom, ako sa pri darovaní kytice prilepil mamičke sopeľ o peľ, keď ju voňala. Stáva sa.

Ale vráťme sa k besede, predstaveniu knihy, soirée či ako to nazvať. Hudobné predely robila Katka Feldeková a každý zakončila krásnym usmiatym uklonením sa. To sa musím naučiť, dobre to pôsobí. Pesničky mali živý rozmer, teda sú to také pesničky, ktoré ožijú pri kontakte s publikom. V tom je krása takých žánrov ako folk alebo šansón, že im je v chladnej konzerve hudobného média tesno. Potrebujú živé ústa.

Miro Mališ je Žiarčan, ktorý síce už dvadsať rokov žije v Bratislave, ale to nevadí. Pozitívne známych ľudí si vedia privlastniť viacerí a k negatívne známym sa zasa nikto nehlási. U neho to zatiaľ vyzerá tak, že môže sedieť na dvoch stoličkách, Žiar ho prijal. Ale ak niečo vyvedie, napríklad založí one man politickú stranu alebo nejakú trápnu zbohatlícku reality show, už bude len Bratislavčan. Nech si ho majú.


Katka, Miro, Erik, moderátorka Ala, pán Feldek

Prišiel predstaviť svoju zbierku s dlhým názvom "Budeme si musieť zvyknúť jazdiť na kolotoči". Erik Ondrejička je jeho kamarát, ktorý vydával o čosi skôr. A Ľubomíra Feldeka predstavovať nemusíme. Naše deti vyrastajú na jeho rôznofarebných knihách rozprávok a nebolo by ani Perinbaby bez neho. Všetci traja recitovali, raz svoje, raz kamarátove, inokedy úplne cudzie, raz v slovenčine, inokedy v perzštine alebo chorváčtine, takže pestro tam bolo. Pán Feldek si všetkých získal svojou typickou divadelnou recitáciou a výbornou pamäťou na texty. A kde si nepamätal celé, vedel robiť aspoň ozvenu. Alebo povkladať divákom do úst po verši ako pri prijímaní. Celému prvému radu boli takto hriechy odpustené.


Ľubomír Feldek ma utešuje recitáciou šťúravého Jesenina

Vytiahol do svetiel reflektorov aj mňa a po mojom Šušňovom vlaku uťal jedného Jesenina - a mal pravdu. Bolo tam to šťúranie. Bola to šťúrovská poézia.


Grófka Schardonová a Autor

Moderovala to celé Alena Kršiaková a s pánom Feldekom si zaspomínali na staršie časy a vrátili sa až do roku 1981, kedy hral pominuvší divadelný súbor pri ZK ZSNP jeho hru Jánošík podľa Vivaldiho. Ala bola grófka Schardonová, vdova po generálovi, ktorá si zamieňala slová. Pamätala si už iba jednu hlášku, ale zato úspešnú (grófka mal rada prievan): "Nechajte tie dvere spotvorené, mám rada, ked ma pretahuje" (vyslovované tvrdo bez mäkčenia).

Večer sme opäť zakončili v občerstvovacej miestnosti, lebo akosi sa nikomu odchádzať nechcelo. Miro tam mal spolužiačky, s ktorými si s radosťou podebatoval. Pán Feldek zasa ukazoval okolostojacim, že je správny a moderný chlap, lebo má vždy po ruke gumu. A aj ju hneď z vrecka vyťahoval. Kúpil si ju, lebo lúšti sudoku.

Hostia dostali na cestu suchú stravu v podobe občerstvovacích balíčkov pripravených z našich tlačovín. Zbierky, zborník a aktuálne číslo Žiarelkovín. Verím, že im to bude chutiť a niekedy sa k nám ešte vrátia.


Ľubomír Feldek


Katka Feldeková


Miro Mališ


Erik Ondrejička

Komentáře

Veruže pekne to aj v tom

Veruže pekne to aj v tom Žiari robíte...
Len sa mi akosi nezazdalo, či ste medzi svoje tlačoviny pridali aj nejaký Mädokýš... Napríklad s mojou fotkou na titulke. Nech si ujo Feldek na mňa spomenie...
Šikovný si i ty, čestný. určite ti nejaký šušeň prilepíme ako odznak aj u nás...

Obrázek uživatele Peter Šrank

Nebuď smutný, Mathej,

Nebuď smutný, Mathej, Feldek si na teba spomenul, keď sme hodili reč na Martin. Aj na Nočné vlny. Mädokýš som nerozdával, lebo sa mi už minuli všetky voľné výtlačky a svoj archív si z ruky nedám. Strážim si ho ako oko v hlave.