Martinská poetická jeseň 2006 (15.-17. 9.)

Obrázek uživatele Katka Schmidtová

Po takmer ročnej prestávke, som sa opäť včlenila do nášho LK Žiarelka a naštartovala sa. Keď prišla pozvánka na MPJ, nebolo čo riešiť. Idem. Už sa mi žiadalo vidieť starých známych a pokecať si nie len o počasí...

Sviatočné dni sú dňom voľna i pre autobusy, tak po chvíľke nadávania a čakania na zastávke, som to skúsila tradične. Stopom. Vyšlo to. Super!

V Turčianskej knižnici v Martine sa už zišlo niekoľko pozvaných. Po ročnej pauze som pocítila trému, mierne som zmäkla v kolenách. No tento pocit sa vytratil pri zistení, že takmer všetkých poznám. Dievčatá z Durie - martinského LK, Janka Cígera z Mädokýša - tiež Martin, Bratislavčanov z Generácie, Trnavčanov, Vladenu Teslíkovú z Poet - Prievidza, básnikov a poviedkárov z Plzne, Chodska, Horšovkého Týnu, Novej Paky...

V Biblickej škole, neďaleko knižnice, sa začala „čítačka“. Tri hodiny poézie, sem tam próza. Bolo mi ľúto, že básnici sú zase v presile. No, čo už... Ich tvorba bola pútavá, prestrihovaná hudobnými vstupmi komorného zoskupenia MISSIO. Originálna a prekvapivá bola Irenka Velichová, prezentujúca svoju poéziu na zemi -pohybom, tancom a sexi kostrou. Zlatá.

Slavo Kunzo, „občasný člen“ nášho žiarskeho klubu, predstavil svoju, čerstvo vydanú, novelu Muž a žena vo fľaši. Niektorým svoju knižočku aj venoval, no tváril sa pri tom, akoby si zaživa vytrhával funkčné životné orgány. Vďaka Slávo, a neboj, co bolí, to přebolí... Ja som prečítala svoju poviedku Nauč sa pískať. Celkom som sa tešila, lebo publikum si začalo obzerať prsty na rukách a bojazlivo sa mrvilo. Niektorí vedia o čom hovorím. Poviedka je totiž mierne hororová. Aj ja som sa bála, keď som ju písala...

Drvivá väčšina zúčastnených behala s digitálnymi foťákmi, aby zdokumentovala slávnosť. Prečo nemám digi-foťák, hnevala som sa. Prečo som si nezobrala aspoň ten môj -classic, 36 v 1, 20 ASA-... ? Uložila som si teda všetky dojmy a obrazy do pamäte svojej šedej kôry.

Večerné posedenie v knižnici, to bola už iná káva. Celkom sme sa odviazali pri červenom víne a bohatom pohostení. Janko Cíger absolvoval hodinu tanca s Irenkou. Získal lesk v očiach, červeň v lícach a všetkých nakazil svojou nespútanou veselosťou. Jiří, prešedivelý „hoch ze Slezska“, zavelil: „Žíkejte mi Džordž a dám si sklinku božolé ročník osumnástidevadesátšest...“ Tak sme mu liali božolé z plastovej fľaše. Chutilo. Keď sa minulo, išiel so mnou a Vladenou do nočných ulíc hľadať krčmu s ponukou francúzskych vín. Došli sme až k nášmu hotelu a nič sme nenašli. Tak sme šli spať. Čo už...?

Sobota sa niesla v duchu poézie. Autobusom sme prišli do Turčianskej Štiavničky a obsadili rodný dom Jána Kostru - barda slovenskej poézie. Peter Mišák, PhD. nás oboznámil so životom a tvorbou spomínaného básnika, pridal k tomu niekoľko zaujímavostí a pikošiek, napr. že Kostra bol štyrikrát ženatý a tak...

Pretlak počutého, naučeného a zapamätaného, sme kompenzovali vychádzkou na Teplické serpentíny - obnovenú sústavu rybníkov a vodných serpentín. Krásny je i kaštieľ z obdobia renesancie, ktorý patril Révayovcom. Jeho okolitý lesopark sa pýši vzácnymi drevinami a krami. Červené a čierne bobule lákali básnikov. Mnohí ochutnali, možno pre inšpiráciu. Tú sme potrebovali na literárnej dielni, ktorú viedol Dr. Pavol Urban. Vytvorili sme asi tridsať „poetických“ diel. Či zodpovedali tomuto prívlastku, to zhodnotí a do zborníka pripraví Tánička Sivová - Duria Martin.

Ozaj, Táňa, nemôžem ťa obísť! Ty si vzala do rúk taktovku Martinskej poetickej jesene a spolu so svojimi dievčatami z klubu ste sa postarali o pravidelný prísun tekutín a stravy počas celého podujatia. Teda, všetka česť, zvládli ste to bravúrne a s prídavkom úsmevu.

Bez gitary to zrejme nikdy a nikde nejde. Aj v Štiavničke do strún „zahrabol“ Andrej Šeliga a zahral azda všetko. Od vianočných kolied po Kryla. Nestihol hádam len dychovku. Ale dychovka sa na gitare asi nedá „zadychčať“.

Rozlúčková večera bola v Pasáži, na martinskej pešej zóne. Tam sa už nikto netváril ako náhodný hosť. Už sme boli svoji a popri dobrom jedle sa sypali vtipy. Rozdali sme si adresy, kontaktné čísla maily...

Takže, nabudúce zase niekde inde, jasné?

Chýbal nám Peťo Šrank.

Ozaj, Peťo, všetci ťa pozdravujú.

Foto Václav Franc

Ďalšie informácie o MAPOJi
Články na stránkach Mädokýša
Fotky z mobilu Trnavského LiTTklubu

Komentáře

Krásně bylo

Ach drahá katka,
jedna z mála spřízněných kuřaček - nad tvojí reportáží se mi srdce rozplesalo, jak bylo v Martině krásně...No jaj, dobře si to napsala:-)! A ty komplimenty,máš u mě velké bezvýznamné plus. Doufám, že se o týden potkáme v žilině na festivalu... mnoho pozdravů z Plzně

kam sa

ej, pekne takto zaspominat na jesen martinsku poeticku! zima ide, bude mraz! (kam sa basnik, kam

souhlas

Ahojte, nezbývá než souhlasit. Takový pozitivní článek. Simona je už zase na světě, takže musím psát česky, neboť jsem pak monitorován, abych nekazil Váš krásný jazyk. I fotky jsou dobré, hlavně ta Irenky a Pavla pod rozkletlou třešní, či "pod ovocnanem" :-).