Z Letavského denníka

Obrázek uživatele Peter Šrank


Letavy sú táborom umelecky založených ľudí, ktorí sa na jeden týždeň stretnú v rekreačnom stredisku pri Krokave, pracujú vo výtvarníckych, sochárskych, literárnych, fotografických a iných tvorivých dielňach, bavia sa pri večerných vystúpeniach, chľascú v bare U Gogéna, spievajú do rána pri táboráku... a potom sa sa dlho nedokážu adaptovať do reálneho sveta.

Čo všetko sa tam udialo, to je na dlhé písanie. Preto len na ochutnanie pár zápiskov z môjho Letavského denníka.

Osoby a obsadenie:


Ján Cíger (pán inžinier, Jano Cíger z Mädokýša, Janko, pán šofér) - maskot nášho malého kolektívu. Spal sám v šesťmiestnom stane, ale nie preto, že by sa tam nezmestil. Pokojne by sa tam ešte traja zmestili. Ale on chcel venovať kolektívu spoločný priestor. Na kávičkovanie, posedenie, poohrievanie.


Mathej Thomka (pán Prezident) - všade behal s notebookom a foťákom. Nenásilne, necieľene a úplne prirodzene na seba pútal pozornosť. Po celý čas chodil bosý, oblečený väčšinou len v rifľových kraťasoch a kovbojskom klobúku. Občas vytiahol bič a plieskal ním. Občas to aj plieskalo.


Andrej Šeliga (Pán doktor) - pedagóg univerzity v Trnave, čo mu nikto nechcel veriť. Všade chodil s výrazným oranžovým ruksačikom a výraznou okrovou šatkou na hlave. Neskôr aj s výraznou oranžovou šatkou na krku, ktorú si metódou pokus omyl (v pomere jeden pokus, niekoľko omylov) aj sám nabatikoval. Dlhé noci prežil pri táboráku hraním na gitare, ktorú tam aj zvykol nechať.

O ďalších ľuďoch z nášho malého kolektívu zatiaľ len stručne. O sebe sa nepatrí a od ostatných nemám povolenie na zverejnenie osobných údajov. Nejaký Peter Š., ktorý toto píše, Lucia G. s Adamom, ktorí odišli v najlepšom, Lucia B., ktorá v najlepšom zostala, Martina B. a Eva K., ktoré sa z externistiek stali okamžite významnými internistkami.

Pár okamihov


....Po hevierovcoch zostal na trávniku palicový labyrint, v ktorom celý deň skúšali divadlenie a zapĺňali ho tvorivým intelektuálnym puchom. Čakal nesmelo v tme a tak silno nás priťahoval, až sme sa neudržali a vstúpili doň ako do chrámu. A hneď to prišlo. Pán doktor stratil artikulačné schopnosti a začal na nás prevrávať cudzou rečou, ktorej ani sám nerozumel. Aspoň trochu zacitujem: „Brzgŕŕ hň, fätärl grz hrzääp, badŕĹşd lĹ‘mn, fď“. Vo vzduchu zostávali visieť zdrapy informácií a chceli sa páriť. Pán doktor najprv otehotnel myšlienkou (to ešte nebolo veľmi vidieť), potom loptou (to už teda bolo vidieť), potom mu odtieklo pivo a nakoniec začali na neho prichádzať kontrakcie. Našťastie boli po ruke šarmantné pôrodné asistentky a spoločnými silami sa narodil malý Loptoš. Bolože to radosti.


....Sedíme U Gogéna a vedieme múdre rozhovory. Z diaľky k nám doliehajú zvuky koncertu Reného Lacka. Niekto ide okolo a hovorí, že si máme ísť ratovať kolegu, lebo má pred pódiom padúcnicu. Ale nás ani nehne, my ho už poznáme. Pán doktor sa vie odviazať. Presúvame sa k pódiu. Naozaj. Šeliga šalie. Okolo neho sa aj bez vyznačenia páskou udržuje bezpečný kruh. Pridávame sa k nemu, každý svojím spôsobom. Pán prezident naboso, len v rifľových kraťasoch a kovbojskom klobúku, tancuje svojským a nezameniteľným štýlom prityčovej tanečnice. Na rozdiel od nej sa však nedrží jedného miesta, ale využíva široký priestor celého tanečného trávnika. Okolité tanečníčky väčšinou strácajú hlavu, česť výnimkám.


....Pokojná noc. Vypaľovacia pec na keramiku v podobe čajníka si ako malý napaprčený hroch hovie v pahrebe. Rozpálená do oranžova žiari do tmy a upokojuje duše i mysle. Má farbu slnka na smrteľnej posteli. Sedíme okolo a nasávame pocity, aké museli mať naši predkovia. Z každej strany nás hreje iné teplo. Spredu zemité teplo pece, v ktorej sa vypaľuje umenie. Z bokov teplo ľudí, v ktorých sa vypaľuje priateľstvo.


....Svitá. Cez stromy vidno prehrávať noc. Chceme vidieť vygúľaný slnečný kotúč. Pomaly stúpame hore pasienkami až vysoko nad našu lúku. Obzor v diaľke vyzerá ako hladina mora, v dolinách sa zrkadlia jazerá hmiel. Slnko sa vynorí pomaly ako žlté čelo veľryby a vyfúkne prvý lúč. Potom to už ide rýchlo. Ožívajú v nás korene. Dievky sa pustili do spievania trávnic a Hudby z Marsu. Lietajú svahom ako divožienky a robia kraviny. Kravy opodiaľ sa na ne pozerajú a robia kravince. Vraciame sa do spiaceho tábora. Janovi sa podarilo nájsť v stane ďalší rezonančný bod, lebo jeho pílenie dreva zasa znie mohutnejšie. Otváram stan a podávam mu kus metrovice, že ju zle popílil. Zasmeje sa a ja viem, že si vstúpi do svedomia. Nemá rád šlendriánsku robotu. O chvíľu už píli kvalitnejšie.


....Náš Janko pamätá ešte časy socialistických záväzkov a z nostalgie si občas nejaký hodí. Na minuloročných Letavách sľúbil sebe a kolektívu, že o rok bude torta. I stalo sa. Priviezol ju slávnostne, zaberala pol kufra. Svadobné bývajú v tvare srdca, táto mala tvar knihy. Veď ako inak, keď bola pre literátov. Popozýval pol Letáv, osy a mravce. Každý sladký kúsok bol jednou kapitolou. Už viem, čo znamená veta: „Zhltol som tú knižku na posedenie". Ukázali sme mlsné jazýčky, jazyky i jazýčiská. Víťazom sa stal Jano, ale mňa to neprekvapilo. Noc predtým sme ho U Gogéna fotili, ako chameleóním jazykom a štýlom dokázal chytiť nočného motýľa na svojom pleci (Ivetka, tú fotku chcem!!!), takže jeho výkon nad tortou bol len tréningový. No aj to stačilo, aby okolitým dámam nežnosťou zvlhli oči.


....Krátka polkilometrová cesta z divadiel, z tmavej Krokavy. Auto preplnené nami od kufra až po strešné okno sa pomaly prediera davom peších. Aj my ideme krokom. Otvorené okná, z plného hrdla spievame Troch čuníkov, ui vi vi vi ví... Auto sa kníše v ryme piesne, Jano v tom istom rytme podupáva na brzdu, preblikáva svetlami a občas zatrúbi. Stierače v tom istom rytme skandujú s nami a jemne vŕzgajú po suchom prednom skle. My všetci v tom istom rytme vyzeráme ako skupina repujúcich černochov kníšúcich sa v cadillacu idúcom po Holywoode.

Viac zostane napísané vo mne. Ak ti nestačí a stále si zvedavý, choď tam budúci rok aj ty a napíš si sám.

Komentáře

ešte som nečítal, ale už

ešte som nečítal, ale už som sklamaný.
Zas ma Peťo Šrank, čestne predbehol...

ešte ešte ešte

Peťo, nie som sklamaný. Prosím ešte pridaj, pridaj, smejem sa až mi jazvu trhá...
Nspíš ešte zo dva postrehy... zo tri...
aj fotky ti hneď pošlem...

skvelé

Môj letavský denník sa mi ani nechce zverejňovať...
pridaj Peťo ešte, hneď ako to čítam ešte raz vo vedľajšom počítačovom okne, zletavieva sa mi...
chcem pridať...

este

Píš. Peťo píš....Letavy sú zvon a my sme srdcia v ňom.

Obrázek uživatele Peter Šrank

vydržte

Vydržte, musím získať povolenia od dotknutých osôb, že môžem uverejniť buľvárny materiál.

letavy

nuž ja som síce pobudla len pár hodín, ale dobre bolo a vy ste tam reprezentačne zanechali trvalý a nezabudnuteľný dojem:) teším sa, že torta chutila

Peťo Šrank, napíš niečo

Peťo Šrank, napíš niečo i sebe...
Napríklad texty pesničiek. Na letavách si bol skvelý. Pre mňa favorit...
budem sem chodievať častejšie.
janka

Obrázek uživatele Peter Šrank

Ach, Janka, ani nevieš, ako

Ach, Janka, ani nevieš, ako si ma potešila. A ktorá Janka, lebo som ich tam spoznal asi tri a určite ďalších desať nespoznal. Pošli mi mejlom tvoj prst, ktorý bude ukazovať na teba na spoločnej fotografii :-).
Všetko o mne, aj texty piesní, sú na www.kefoweb.sk. Ak ťa pesničky zaujímajú ešte viac, kukni na moju textaren.kefoweb.sk. A jednu z nich si môžeš vypočuť aj na www.countryhitparada.sk, kde je práve v hlasovaní.

Ahoj Janka, nemyslela si

Ahoj Janka,
nemyslela si náhodou mňa? Ten v klobúku. určite si so mnou tancovala...
Áno, Peťo bol najlepší textár, producent, spevák (po Andrejovi Šeligovi) a robí najrýchlejšie a najvtipnejšie reportáže, ale až takto ho velebiť? My sme si mysleli, že je favorit len pre nás...
A to ten najčestnejší...

ťažké

veru ťažké....ale krásne pohybovať sa medzi toľkými múzami: Jankami, Lenkami, Luckami, Natáliami,Evkami, Martinkami a zároveň je každá jedinečná, prekrásna, preúžasná, fascinujúca, inšpirujúca, božská...ach,aaach ako príjemne kopú a pritom bez modrín....

JAno, my sme sa tu stretli.

JAno, my sme sa tu stretli. To je neuveriteľné a 700km vzdialení...

ty brdo - nejako to tu

ty brdo - nejako to tu hustne testosteronom:-)

ej, pekne takto s odstupom

ej, pekne takto s odstupom casu zaspominat na leto letuce, letavske! zima ide, bude mraz!