Ľiterárny kemp

Obrázek uživatele Peter Šrank

Naši miľí priateľia z Mädokýša napľánovaľi na prvý augustový víkend Ľiterárny kemp na Cígerovej chaľúpke v Kľáštore pod Znievom. Nechceľ som ísť z kľubu sám, aľe nikoho som nenaľomiľ. Baľi sa tváriľ dôľežitý ako guma v sľipoch v nejakom organizačnom výbore a Fiľus sa ešte nezotaviľ z dovoľenky na nudistickej pľáži.

Na ľiterárnej chaľúpke sme sa začaľi zľiezať v sobotu koľo poľudnia. Guľášový zákľad už bľabotal v kotľíku nad pľameňmi. Ľenka ešte chystaľa zeľeninový šaľát, aj oľivy do neho daľa, aľe boľi v nich už voľáke sľimáky, tak zostaľi ceľie, nerozkrajovaľa ich. Keď sa guľáš dovariľ, zvyšok ľudí sa dovaľiľ. Andrej Šeľiga sa došeľigal z Trnavy, Miľoš Ondrušek doľiezoľ až zo Žiľiny. A prišľi aj ďaľší, aľe tích tu spomínať nebudem, ľebo majú v mene máľo ľ. Páni domáci naľiaľi bieľeho a pozvaľi nás ku kotľíku, vraj sa ide diať niečo koľosáľne. Vedľa ľavičky pod sľivkou už čakaľ v tráve veľký nebožiec. Išľi sme spoľočne vyvŕtať dieru do sveta. Pripiľi sme si na ňu, tabuľku k nej zatľľkľi, opľzáci ju zľahka paľčekom vypľundrovaľi.

Guľáš čľapkaľ v pľastových tanierikoch, rohľíky sa ako chľeba tváriľi, ľyžičky štrngaľi pľačľivo ako ukuľeľe v rytme hľadných žaľúdkov. Uchľáchoľení mľčiacim hľadom sme vydumaľi, že sa po zeľenej na Zniev vyľiepame. Aj sme sa vyľiepaľi, aj sme sa tam pofotiľi. Vrátiľi sme sa práve včas, svetľo už opúšťaľo kľáštorské uľice. Práve prišieľ Egon Tomajko zo Sľovenského rozhľasu. A Ľucia Bľažeková z Trnavy. Tak sme boľi kompľet.

Náľada boľa pľaná, asi sa piľo máľo chľastu aľebo nás ľiepanie udoľaľo. Prebraľi sme sa až keď nás Mathej nahnaľ tvoriť. Prvú tému sme navrhovaľi spoľočne, vyhraľ Tichý oceán - forma SMS. Druhá téma boľa ľubovoľná. Tretia boľo bľahožeľanie našej novej diere do sveta. Boľo že koľo toho veľa smiechu, to boľa tá správna dieľňová atmosféra. Voľne prešľa do nočného muľatovania a končiľo sa, až keď svetľo začaľo prepľachovať kľáštorské uľice mľiečnou hmľou.

Nasľedovné dopoľudnie boľ voľný program, hľavne sa gitarovaľo a spievaľo. A potom už ľen ľúčenie. Veľa z nás sa neľúčiľo nadľho, veď Ľetavy voľajú.

Písané v dialekte ľaľa (ľaľajčina), znalosť ktorého sa na akciách Mädokýša vyžaduje aspoň na pasívnej úrovni.


Vŕtanie diery do sveta


Škrabkanie Austrálčanov na päte


Gratulant Šeliga s nástrojmi aktu


Na Znieve - Mathej sa fotí na titulku svojej poviedkovej knižky s pracovným názvom Exhibicionista z kríža


Jano a Egon v objatí tam hore aj tam dole


Typické páry - Peťo Piatko a gitara, Mathej a notebook, Andrej a Puchník
(proti dažďu je to dáždnik, proti slnku slnečník, proti intelektuálnemu puchu puchník)

Viac fotiek je na stránkach Mädokýša

Ďalej uvádzam výplody počas tvorivej dielne. Ale len svoje, nech má Matej čo uverejniť v literárnej revue Mädokýš.

Tichý oceán (SMS)
AKO MORE CHYBAS MI, DOLE AJ HORE. AKO TICHY OCEAN TI CHYBAM JA. AKO ATLANTIK NAM CHYBA STYK.

Dotyk pod stolom (voľný verš, osem veršov, občasný rým)
Pod stolom sto rúk
mi rastie
lomcuje mnou
tvoj lom

nič v zlom
Lenka
to len dotyk
láme kameň

Komentáře

Ľaľa ho, ľabdoša

No ľúbozvučného diaľektu sa mu, papľuhovi jednému, doľnozemskieho zachceľo. Aľe musjíme ho pochváľiť.
Veľa sa v tom našom inteľektuáľnom područí naučiľ.
I pľuvať vie, pľuhák, ľúbiť sme ho v ľahu naučiľi, už nie je každé jeho slovo ľabdanina či bľabot, ľadviny ľúbezným mokom zaľiaľi. Ľahko privykoľ. A veríme, že nebude k ďaľším veľasľavným akciám našim ľahostajný a poteší nás svojou osobou.
Pochváľen Mädokýš a nikdy inak...
Pre Žiareľku Mathej

Obrázek uživatele Peter Šrank

Mathej, rozmýšľal som,

Mathej, rozmýšľal som, že nabudúce si vyberiem ako reportážny vzor teba, len neviem, ako mám písať hrubým hlasom. Žeby tučným písmom? Alebo hrubým perom?

a to kto ti naľuhaľ, že

a to kto ti naľuhaľ, že oný kefo je papľuh doľnozemský. pravduvraviac, o toho papľuha sa nepriem, aľe akážeto doľná zem? veď my tu žijúc v špinavej perľe pohronia strednieho ďaľeko k mysľeniu, cíteniu i konaniu doľnozemcov pohanských máme. a či tu neprebývaľ Števko Moyses, prvý to tajomník Matice slovenskej, ktorou sa vy turčania tak radi pýšite? a či tu, u nás, neodpočívajú jeho kosti? tak akážeto doľná zem. i my vaľašky nabrúsiť vieme, i my paloše bľýskavie opásať dokážeme, keď nám niekto, hoc aj memorandom národa slovenskieho posiľnený, bude košútovskú prizmu na čeľo priľiepať, bisťu bohu!
aby si túto patáľiu nadobro odčiniľ, reku vyzývam ťa, matheju z mädokýša, aby si štúrovskú bradu pestovať na tvári vlastnej započaľ, a keď dorastená bude do imidžu požadovaného, aby si svoju fotografiu na stránku žiareľky žiarskej priľepť ráčil i text pod ňu napísaľ. znenia by mohol byť takiehoto: z rozumu som načisto zišieľ, keď kefovi z mesta moysesovho som doľnú zem na oči vyhodiľ. ked´vaľaškou i paľošom mi pohrozili, svoj čin som vrúcne oľutovaľ a trest tvrdý prijaľ. odvtedy som značky giľľete i wiľľkinskon nadobro zavrhol a dotknúť sa ich neopovážiľ.
napísané vo Svätom Kríži, jedenástyho serpeňa, roku pána dvetisícšiestyho

Nu ľa ho, Baľáža

Baľi, Baľi to mi znie tak doľnozemsky.
Nu, veru to snáď ani nie je írečituo sľovenskio meno - napríklad ako Ľupták, Ľitvaj, Kráľovič, Kováč, Koľár, Cíger či zemianske Thomka.
Tuľa vám vysvetľím, ako je doľná zem mysľená v turčianskom ponímaní. Toť 1552 Turci začaľi pustošiť sľovenskú podu. pľieniľi všetko až po Hron a sním okolitie mestečká a dedinky. A zastaviľi sa až pri Kremnických vrchoch. A ak sa nejakí odvážiľi do Turca, tak im tam daľi po papuľi a hnaľi ju nadoľ.
A to všetko nazývame doľná zem.
Nik u nás nepochybuje, že u vás v Žiareľke viete vaľaškou šľahať, haľušky ľyžicou prehľtať či ľúbosľovenské mysľenie máte.
To ľen polohu som upresňovaľ. A Baťko Moyzes je vám na chváľu! A kľudne i bradu si nechám narásť , ak si mysľíš, že ja vás s iredentistickými doľnozemcami zrovnávam,
V matičke Prahe, 11.08.2006

Ľaľa ho, ja som si

Ľaľa ho, ja som si mysľela, že ťa to mäkké ľ nenechá v kľude :-)

Obrázek uživatele Peter Šrank

Ľenka, mňa nenechávalo v

Ľenka, mňa nenechávalo v kľude to, že si mi nechceľa stáť múzou a furt si niekam utekaľa. A to som ťa maľ poctivo prideľenú ako tú po pravej ruke pod stoľom.

ejha

skoda ze som neboľ tam kde som byt maľ:-)

Obrázek uživatele Peter Šrank

MarŤŤin, s tvojím menom

MarŤŤin, s tvojím menom by si sa aj tak neprebojoval do článku, neoplatilo by sa ti tam byť. Ale keby si sa volal Ľaco, Ľudvík, Ľuboš, Boľek aľebo Ľaľafáš, si hlavná hviezda. Egon mal šťastie, že je aspoň zo Sľovenského Rozhľasu.

aby som sa neurazil a

aby som sa neurazil a neuvalil na teba a tvojich blizkych dajaku kliadbu:-)

hahahahahah

hahahahahahahahahahahahahahahahahahahahaha....
hahahahahahahahahahahahahahahaha.....
hahahahahahahahahahahaha....vlastne v ľaľajčine by to maľo byť ľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľaľa....ľaľaľaľaľaľaľaľaľaľ
,,,no a tak ďaľej...Peťo, tešil som sa na Tvoju reportáž...Jednoducho si jedinečný....

Obrázek uživatele Peter Šrank

Jano, takto smiať som ťa

Jano, takto smiať som ťa ešte nepočul, ale môže to byť celkom zaujímavé. Touto reportážou som chcel dokázať, že ľaľajčinu ovládam aktívne a môžem si to uvádzať aj v svojom životopise - Ľaľajčina, slovom a písmom, aktívne, umelecké preklady.

otazka cisto akademicka: je

otazka cisto akademicka: je nacim sa na spominany problem ohladom dolnej a hornej zeme - takzvany problem slovenskej vertikaly - pozriet aj z nizsich perspektiv- ak Ziar je dolna zem, aka zem je tato nasa zem trnavska? teda nie ze by som ja tutok priamo v trnave svoje prebyvanie mal, ale ruku na srdce, Male Karpaty tazko velhoram zovat! to len tak - na margo veci samej a na zamyslenie...