Poet má desať a Vladena štyri

Obrázek uživatele Peter Šrank

Prvý prázdninový deň si Prievidžania vybrali za svoj sviatok. Spojili dve udalosti, ktoré sú naznačené už v titulku. Literárny klub Poet má desať rokov a Vladena Teslíková štyri knihy. Popozývali všetky kluby Slovenska a veľa z nich aj prišlo.

Začalo sa to krstom v knižnici, kde bolo všetko, čo má byť. Kávovar som sa naučil obsluhovať už pri druhom použití a moje zhrozenie z množstva dzindzíkov na ňom sa rozplynulo, keď som zistil, že naozaj podstatné sú len tri. Malá, stredná, veľká. A to už sú kritériá, v ktorých sa celkom dobre orientujem. Len sa mi trochu spochybnili moje vlastná magické tri čísla, lebo táto veľká bola niekde na úrovni mojej domácej malej, a to čo pijávam, je asi megasuperhyper. Určite výrobcovia testovali na nejakej asketickej vzorke miniatúrnych Japončíkov a nie tu, u nás, medzi jánošíkmi.

Víno bolo tiež dobré, červené i biele, suché i mokré. Bol prítomný aj pán vinár a starostlivo dohliadal na konzumáciu. To sa mi páči, keď pijem niečo lokálne a nie globálne, keď viem, na ktorých svahoch vyrástlo a kto kontroloval dozrievanie. Bolo vraj špeciálne vypestované na tento účel, Vladena počas celej minulej sezóny chodila do vinice čítavať verše zo svojej pripravovanej knihy a táto poézia sa pretavila do konečného moku. A bolo to v ňom aj cítiť. Všimol som si, že to ocenili viacerí a zdalo sa mi, že ďalší členovia klubu si dohadujú s pánom vinárom tohtoročné viničné čítačky, aby svoju budúcu knihu mali o rok dva tri čím krstiť.

Ešte som zabudol na drobné pagáčiky, koláčiky a keksíčiky, ktoré počas celého dňa zachraňovali životy. Tajne som síce dúfal, že bude aj torta od Didinej mamy (viď reportáž z krstu zborníka), ale prepáčil som im, lebo musia kmitať okolo malej toť nedávno narodenej Minididy, ktorou sa tá veľká snaží riešiť problémy klubu so získavaním nových mladých členov. Keď sa nedá nahovoriť, treba si urobiť - to je zdá sa nové klubové heslo. Nakoniec Dida predsa len nabehla s koláčmi, za čo som jej bol zo začiatku vďačný, ale keď len tak medzi rečou spomenula, že doma v chladničke je torta, môj vzťah k nej značne ochladol a určite si to všimla. Cítil som sa trochu podvedený, uvítal by som, keby táto skutočnosť bola nabudúce jednoznačne uvedená v pozvánke, nech si ustrážim svoje očakávania.

Tak toľko o krste.

Samozrejme, ak by som tu skončil, nabudúce by ma nepozvali a keby náhodou bola torta, mrzelo by ma to. Tak ešte čosi popíšem aj o akte. Akt bol starostlivo pripravený a mal niekoľko nástrah, niečo ako dobýjanie hradu. Najskôr sa každý zúčastnený musel štyrikrát podpísať na rôzne dokumenty, aby sa mohol zúčastniť. To som ešte zvládol. Potom nám bolo rozdané víno na prípitok, ale pozor - ešte pred príhovormi. A tých bolo hodne. Jeden krstný, druhá krastná, riaditelia, vedúci, konatelia, predsedovia, kolegovia, sympatizanti... a na záver ešte Vladena. Nebola to moja chyba, že s každým ďalším príhovorom z môjho pohára ubúdalo a keď sme konečne zdvihli čaše, dlaňou som zakrýval priesvitné prázdno a hanbil som sa za zníženú úroveň sebaovládania. Našťastie bolo ešte kam siahnuť a tak som si obnovil renomé priamo zo zdroja. Celé to odmoderoval predseda klubu Ondrej Čiliak a bol vlastne akýmsi tretím, tieňovým krstným otcom.

Tým sa skončila interiérová časť programu a nastal prechod do exteriéru. Niektorí autom, iní pešo sme sa pobrali do lesoparku a do amfiteátra v ňom. Nany s kapelou rozbaľovali aparatúru, kuchári miešali guláš, občerstvovači rozlievali víno. Páčili sa mi rôznofarebné umelohmotné poháriky na víno, každý si mohol vybrať farbu podľa svojho vkusu a sexuálnej orientácie. Evidentne letela ružová. Na pódiu sa striedali muzikanti, potom Vladena, predstavitelia domáceho klubu aj hosťujúcich klubov. Na záver sa odovzdávala cena za najpresvedčivejší výkon, ktorú podľa očakávania dostal Ján Cíger z Mädokýša za presvedčivo prednesenú obnovenú premiéru reprízy derniéry poviedky Nasrdená nedeľa.

Pri fúkaní guľášu sme ešte čosi pokecali a keďže bol uvedený ako hlavná cena alebo vrchol dňa, začali sa vytrácať prví účastníci. A to je všetko, milé deti.

Aby som predsa len uviedol aj zopár faktov, tak tu sú. Sobota, 1. júl 2006. Literárny klub z Prievidze Poet. Vladena Teslíková - Za zrkadlami. Krstný otec pán Dobiáš, krstná mama slečna Pekáriková.





Komentáře

Petko, si moj velky

Petko, si moj velky kamakamarat. Pracujes tusim aj v noci. Ved tot mi este doznievaju zazitky z toho dna a premyslam, komu som zabudla podakovat a co som doplietla a ty uz mas reportaz... dakujem este raz Vladena

aby som zanechávala stopy...

tak som si to oživila :)
Chutne si to napísal. Normálne sa tu usmievam.
pa
Bibča

jaj peťo peťo

Hahahahahahahahahahahahahaha....... hahahahahahahahahahahahahaha.......
hahahahahahahahahahahahahaha.......
hahahahahahahahahahahahahaha.......
Zase ten najpromptnejší Peťo, nuž a najvtipnejší....už aby bolo niečo povedzme v Lučenci, alebo vo Vyšnom Nemeckom, tam som ešte Nasrdenú Nedeľu nečítal. A veru zaslúžila by si to...ej, ale by som sa tešil na tie jej nové prívlastky. Dúfam, Peťo, že si si všimol aj môj absolútne disciplinovaný / ono by to malo byť vlastne disciplynovaný, ved som plynár/ smiech. Tvoja požiadavka priam drisla na tú najúrodnejšiu pôdu.No, veď hej, keď som ju predtým tak pohnojil.

Ahoj Peťo, keď sme sa v

Ahoj Peťo,
keď sme sa v sobotu stretli v Prievidzi a rozprávali sa o rôznych klubových veciach, priznali sme sa s Bibčou k tomu, že si často pozeráme vašu klubovú stránku a ty si sa priznal, že o tom nič nevieš, keďže nenechávame odkazy... ako vidíš, obe sme stúpili do svedomia... takže - dnes som tu bola, čítala som a páčilo sa mi. A hlavne - je to komentár k Prievidzi - jeden odkaz pre Vladenu: ešte raz ďakujeme za pozvanie. Bolo to naozaj pekné stretnutie a dúfam, že sa uvidíme zas u nás.

jaj petko, moju mamu velmi

jaj petko, moju mamu velmi tesi, ze si na jej tortu spominas. aj to, ze sme to zachranovali iba jablkovym kolacom...:)
ta torta bola na moje meniny nachystana na vecer. ale aby ti nebolo luto, ani ja som si jej neuzila, bo som hned v nedelu skoncila v nemocnici.
inak som rada, ze sme sa do takej akcie pustili a potajomky dufam, ze nejaku tu novu tradiciu sme tym zalozili, ale uvidime, aka bude chut clenov klubu vrhat sa do dalsieho rocnika.
ale inak si to velmi pekne napisal. ja som mala stastie a nemusela som pocuvat prihovori, bo sme sa u ondreja v kancelarii venovali papaniu...:)